Prečo štát likviduje podnikateľov?

Jednou z najväčších príjmových položiek štátneho rozpočtu sú príjmy od podnikateľov.

Platia štátu daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, daň z motorových vozidiel, spotrebné dane a rôzne ďalšie dane a poplatky. V neposlednom rade vytvárajú pracovné miesta, v rámci ktorých zamestnanci produkujú ďalšie príjmy štátu vo forme dane zo závislej činnosti a odvodov.

Dalo by sa povedať, že podnikatelia financujú štát.

Platba daní

Dane platiť treba bez diskusie. Aby som ich platila bez problémov, očakávala by som od štátu, že mi vytvorí dostatočný priestor na to, aby som mohla vytvárať zisk a venovať sa svojej práci. A to bez toho, aby som musela „optimalizovať“ dane. Viesť rozsiahlu administratívu a nevedela, aké podnikateľské prostretie tu bude zajtra.

Každý podnikateľ si svoje výdavky stráži. O to ťažšie sa potom počúvajú správy o hospodárení štátu a vynakladaní financií na miestach, kde by bežný podnikateľ bez problémov ušetril. Častým problémom je aj korupcia na Slovensku.

Podnikateľ si totiž nemá od koho získať ďalšie zdroje. Štát to má jednoduchšie: zvýšime dane, pridáme ďalšie.

Naša vláda by si mala podnikateľov viac vážiť a brať na zreteľ to, že to oni sú tí, ktorí ženú našu ekonomiku vpred. Bez podnikateľov sa rozšíria rady nezamestnaných. Rovnako klesnú príjmy štátu z daní a odvodov.

Podnikateľské prekážky

Ak si vezmeme príklad, čo vláda za posledný rok pripravila pre podnikateľov, nájdeme najmä množstvo podnikateľských prekážok. Môžeme začať od nového odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Pokračovať môžeme napr. zavedením zábezpeky na DPH.

Zábezpeka je veľmi dobrý inštitút podľa predkladateľa novely zákona, ktorý má dokonca chrániť podnikateľov. Podnikateľom však akosi uniká presný cieľ tejto novely nakoľko úrady o výške zábezpeky rozhodujú „od buka k buku“.

Finančné riaditeľstvo prisľúbilo aplikáciu, ktorá bude stanovovať výšku zábezpeky, ale táto aj tak bude nanič, nakoľko zákon prenecháva určenie jej výšky výlučne na ľubovôli daňového úradníka.

Rezort financií pri koncipovaní tejto novely opomenul výrazný fakt pri začatí podnikania – nedostatok financií. Každý, kto sa chce pustiť do podnikania potrebuje predovšetkým štartovací kapitál. Ten sa mimoriadne ťažko zháňa aspoň vo výške na rozbehnutie firmy.

Kde vziať ešte aj prostriedky, ktoré budú rok umŕtvené na účte štátu?

Výpočet „darčekov“ vlády pre podnikateľov pokračuje napríklad zvýšením dane z príjmov z 19 na 23%. Zníženie tejto dane vládou Mikuláša Dzurindu bol v tom čase mimoriadny počin, ktorý mal za následok jednak prílev zahraničných podnikateľov, jednak väčšiu ochotu platiť dane bez potreby hľadania výdavkov.

Toto zníženie dane však bolo v priebehu uplynulých rokov tvrdo kompenzované neskutočnými odvodmi. Ak sa k nim dnes pridá ešte vyššia daň, podnikatelia sa síce prispôsobia, ale či to prinesie očakávaný zvýšený prísun financií do štátnej kasy je viac ako pochybné.

Vláda neustále sľubuje zjednodušenie administratívy a odbremenenie od množstva nahlásení, evidencií a povinností. Nič však preto neurobila. Dokonca komunikácia napr. s daňovým úradom, ktorá už bude prebiehať vo väčšine elektronicky je tak komplikovaná, že aj samotní účtovníci to už pomaly vzdávajú.

Bolo by naozaj vhodnejšie, aby vláda nehrýzla ruku, ktorá ju krmí. Nakoniec môžeme skončiť naozaj zle. Zvýšime síce zamestnanosť na úrade práce, ale rady pred ním budú nekončiace.

Rovnako rozšírime rady prokurátorov a sudcov, počty väzníc, lebo mnoho ľudí nebude mať iné východisko, ako uchýliť sa ku krádežiam a násiliu aby prežili. Na občianske nepokoje radšej nepomyslime.