Zvyšovanie daní a odvodov = vyšší príjem štátneho rozpočtu?

„Poslanci odobrili zavedenie rovnej 19-percentnej dane z príjmu“ znel novinový titulok dňa 29.10.2003. Podnikatelia, zamestnanci aj zamestnávatelia, rovnako účtovníci a daňový poradcovia sa tejto informácií mali naozaj potešiť. 

Cieľom tejto zmeny bolo zjednodušenie daňového systému, obmedzenie výnimiek a oslobodení, zníženie nezamestnanosti, zvýšenie počtu investorov a v konečnom dôsledku aj zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. 

S odstupom desiatich rokov je možné zhodnotiť, či sa očakávané efekty dostavili, alebo išlo len o populistické opatrenie. 

Ak sa chce niekto dozvedieť viac napr. o neštandardných daniach, tip na článok je daň z výhry alebo daň z predaja nehnuteľnosti.

Investori na Slovensku

Pravdou je, že investori na Slovensko naozaj pod vplyvom tejto informácie prišli. Ale ako sa správali a prečo?

Prišli buď takí, ktorí si tu fiktívne založili firmu len za účelom využitia rovnej dane, ale v skutočnosti tu nepracovali. Zníženie nezamestnanosti preto nenastalo.

Ďalšiu skupinu tvorili veľkí investori, ktorí sem naozaj reálne prišli, zriadili si tu spoločnosti, prevádzky a podnikali tu. K zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu vďaka týmto investorom došlo.

Došlo aj k zvýšeniu zamestnanosti, avšak títo investori jednak zamestnávajú väčšinu zamestnancov s minimálnymi mzdami. A súčasne požiadali o daňové prázdniny, daňové úľavy alebo o investičné stimuly.

Zároveň u nich vôbec nie je jasné, či a ako dlho na Slovensku zostanú. Spravidla ide o spoločnosti, ktoré sa presúvajú vždy za lacnejšou výrobou a nemajú problém zbaliť sa.

Ako na tom boli zamestnanci a zamestnávatelia?

Ako je na Slovensku všeobecným tajomstvom, väčšina obyvateľstva spadá do nízkopríjmovej skupiny, ktorí mali do januára 2004 zdanenie na 10-tich percentách. Zrazu im zdanenie stúplo na 19%. Naozaj dôvod na radosť. 

Skupina, ktorá mala dôvod na radosť, boli zamestnanci, resp. aj podnikatelia s príjmami nad cca 6.000,- eur ročne.

Vláda postupne začala zvyšovať odvodové zaťaženie tak, že počiatočné „vydýchnutie si“ vystriedala otázka „Ako sa tomu vyhnem?“ Už nie kvôli daniam, ako tomu bolo predtým, bolo potrebné „optimalizovať príjmy“, ale kvôli vysokým odvodom. 

Zamestnávanie ľudí začína byť neekonomické. A to všetci poukazujú na vplyv Zákonníka práce na rast zamestnanosti. Pravdou je, že akékoľvek ekonomické nástroje sú pri raste zamestnanosti účinnejšie ako najtvrdšia úprava Zákonníka práce.

Rovná daň a jej zrušenie

Dnešná vláda, ktorá je postavená na sociálnom volebnom programe sa snaží „napraviť“ nepriaznivé následky rovnej dane. Od 1. januára 2013 zrušila rovnú daň a očakáva vyššie príjmy štátneho rozpočtu. Sú však tieto očakávania reálne? 

Vezmime si dva príklady:

– v roku 2011 Ivan Mikloš zvýšil DPH na 20%, pričom očakával navyše 200 miliónov eur ročne. V konečnom dôsledku nielen že neprišlo očakávaných 200 miliónov, ale príjmy boli ešte nižšie ako roky predtým.

– príklad Francúzska a ruského občana Gérarda Depardieu, nie je potrebné zvlášť komentovať. Namiesto očakávaných príjmov z daní známeho umelca má nulu, t.j. sú v mínuse všetko, čo doteraz dostali. 

Aké teda budú následky Zrušenia rovnej dane? Nebudú očakávania nereálne? 

Vláda sa zamerala na zvýšenie dane vyšším príjmovým skupinám, čo je len zanedbateľné percento príjmovej skupiny. Ale čo tí ostatní, tisíce, desaťtisíce, stotisíce tých málo zarábajúcich, ktorých by mala táto vláda chrániť? Prečo súčasne nedošlo k zníženiu dane z príjmu pre nich? 

Táto zmena, rovnako ako mnoho ďalších je nekoncepčná. Vláda neberie do úvahy to, že každá akcia vyvolá reakciu.

Či už vo forme umelého znižovania príjmov, vo forme úplného rozčarovania a dezilúzií nad našim systémom, alebo vo forme zlého obrazu Slovenska ako nestabilnej krajiny, v ktorej sa menia predpisy tak, že nikto v januári nevie, čo bude v decembri.