Ekonomická kríza – fáza hospodárskeho cyklu v praxi

Históriu ľudstva sprevádzalo už niekoľko ekonomických kríz. Jednu prežíva aj práve teraz. Ľudia ju zväčša pociťujú na cenách produktov a služieb. Čo všetko sprevádza ekonomickú krízu a aký má na nás dopad?

Hospodárska kríza nie je novým javom: história je plná príkladov hospodárskych kríz. Od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia až po ekonomickú krízu v roku 2008 boli ekonomiky na celom svete postihnuté poklesmi, ktoré vyvolali finančnú paniku a ťažkosti.

K poklesom môže dôjsť v dôsledku rôznych faktorov, od prírodných katastrof cez rozsiahle zlé hospodárenie až po vírus, ako v prípade nedávnej pandémie.

V ťažkých časoch vlády zvyčajne reagujú rôznymi núdzovými balíčkami na podporu svojich občanov a zabezpečenie toho, aby tí, ktorých kríza postihla najviac, zostali finančne zabezpečení.

Hospodárska kríza však ovplyvňuje viac než len bezprostredné „tu a teraz“. Dlhodobé dôsledky takýchto poklesov môžu pretrvávať roky a potenciálne viesť k ďalším hospodárskym otrasom. V dôsledku toho môžu krajiny, ktoré pandémia zasiahla najviac – z hľadiska straty pracovných miest aj úpadku podnikov – čeliť dlhoročnej stagnácii. To môže výrazne poškodiť ich budúcu konkurencieschopnosť.

Veľká hospodárska kríza

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia je jednou z najvýraznejších hospodárskych kríz v histórii. V tomto období hospodárskych problémov došlo k výraznému poklesu spotrebiteľského dopytu, priemyselnej výroby a medzinárodného obchodu. Malo to vážny vplyv na mnohé krajiny na celom svete.

Veľká hospodárska kríza sa začala v roku 1929 krachom na burze v Spojených štátoch, ktorý znamenal začiatok desaťročia trvajúcej éry hospodárskej krízy.

Krach na burze v roku 1929 bol výsledkom viacerých faktorov, najmä v dôsledku nadprodukcie. Tá viedla k nadmernej ponuke výrobkov, čo spôsobilo pokles cien. To v kombinácii s nadmernými špekuláciami s akciami spôsobilo výrazný prepad cien na burze.

Krach na burze mal výrazný vplyv na krajinu, keď akcie klesli na historické minimum a krajina zaznamenala prudký pokles hospodárskej aktivity. Spotrebiteľské výdavky a priemyselná výroba sa dramaticky znížili. Krajina utrpela obrovskú stratu pracovných miest a podniky boli nútené zatvoriť svoje brány.

Mnohé rodiny museli opustiť svoje domovy a vydať sa na dlhé cesty za prácou alebo inými prostriedkami na prežitie. Ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev museli robiť ťažké rozhodnutia, napríklad či dať svoje deti na adopciu kvôli ochromujúcej úrovni chudoby. Rozšírený hlad a bezdomovectvo len zvyšovali biedu tohto obdobia, keďže štátna pomoc v tomto období prakticky neexistovala.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia mala vážne dôsledky aj na medzinárodnom poli. V mnohých krajinách došlo k poklesu hospodárskej aktivity, podniky sa zatvárali a výmenné kurzy sa stávali nestabilnými.

Kríza tiež poslúžila ako katalyzátor vzostupu fašizmu a militarizmu v mnohých krajinách, čo viedlo k druhej svetovej vojne. Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia bola krutou pripomienkou krehkosti hospodárskych systémov, ktorou trpeli nielen USA, ale mnohé krajiny na celom svete.

Súčasná ekonomická kríza

Svetové hospodárstvo sa nachádza v krehkom stave, pričom riziko hospodárskej krízy neustále rastie. Príčinou je rastúca zložitosť globálnych finančných trhov, ako aj makroekonomická a politická nestabilita.

Dôsledky globálnej hospodárskej krízy sa môžu prejaviť široko-ďaleko, s negatívnymi dopadmi až na úroveň bežných jednotlivcov. Vplyvy recesie môžu zahŕňať nezamestnanosť, zvýšenie životných nákladov, finančné ťažkosti a zníženie kúpnej sily.

Prečo sa teda nachádzame v hospodárskej kríze:

• Globálny obchod sa stal integrovanejším, čo znamená, že udalosti na jednom kontinente môžu mať dominový efekt na celom svete. Globalizácia prispela k vyššej miere vzájomnej závislosti medzi krajinami, vďaka čomu sa finančné nešťastia jednej krajiny ľahšie rozšíria na jej susedov.

• Makroekonomická nestabilita spôsobená mnohými príčinami vrátane problémov vo finančnej alebo reálnej ekonomike môže viesť k hospodárskemu poklesu. Krachy na akciových trhoch, rastúce úrokové sadzby alebo nerovnováha ponuky a dopytu môžu mať vplyv na ekonomické zdravie.

K hospodárskej kríze prispievajú aj stimulačné opatrenia, ako napríklad kvantitatívne uvoľňovanie. Kvantitatívne uvoľňovanie pumpuje do ekonomiky veľké sumy peňazí, často v snahe podporiť poskytovanie úverov a znížiť úrokové sadzby. Príliš veľké kvantitatívne uvoľňovanie však môže spôsobiť infláciu a nestabilitu výmenných kurzov (ako to bolo vidieť v Japonsku od roku 2006).

Napokon, na svetovú ekonomiku môžu mať vplyv aj geopolitické obavy. Napríklad politické zmeny, protekcionizmus, menové manipulácie, obchodné vojny a terorizmus môžu pôsobiť ako spúšťače ekonomického odlivu.

Je zrejmé, že negatívne dôsledky hospodárskej krízy na bežných jednotlivcov by sa nemali podceňovať. Nízka spotrebiteľská dôvera spôsobuje, že domácnosti majú väčší sklon šetriť, čo často neprospieva hospodárskemu rastu. Stagnácia miezd, zhoršený prístup k úverom, strata akciového portfólia a únik kapitálu (migrácia kapitálu do krajín s pozitívnymi hospodárskymi vyhliadkami) môžu ohroziť zraniteľné domácnosti.

Fáza hospodárskeho cyklu v praxi

Keďže ekonomika a finančné podmienky na celom svete sa menia, je dôležité, aby investori a finanční odborníci pochopili, v akej fáze hospodárskeho cyklu sa ich trhy nachádzajú.

Pochopenie fázy cyklu v praxi môže poskytnúť užitočné informácie o tom, ako ekonomické a trhové sily pravdepodobne ovplyvnia budúce smerovanie ekonomiky a v konečnom dôsledku aj ich vlastné finančné výsledky.

Hospodársky cyklus sa vo všeobecnosti delí na štyri kľúčové fázy:

• expanziu
• vrchol
• pokles
• dno

Expanziu charakterizuje silný hospodársky rast a rastúci dopyt a ceny. Vytvára pre investorov aj podniky prostredie s najvyšším pomerom rizika a výnosu a zvyčajne sa spája s obdobím zvýšených kapitálových investícií.

Po fáze vrcholu nasleduje prudší pokles hospodárskej aktivity, napríklad pokles dopytu a/alebo cien. Toto obdobie ponúka podnikom podstatne nižšie možnosti rizika a návratnosti, ale pre investorov môže predstavovať príležitosť na nákup.

Je to tiež obdobie, keď finančné podmienky bývajú krehkejšie, a preto je dôležité vykonávať primerané riadenie rizík.

Fáza kontrakcie je charakterizovaná slabou hospodárskou aktivitou a negatívnym rastom. V tomto období podniky obmedzujú svoju činnosť a racionalizujú svoje náklady. Toto obdobie prináša nižšiu návratnosť investícií, ale finančné podmienky môžu zostať stále relatívne stabilné.

Klesanie je záverečnou fázou cyklu a predstavuje najnižší bod hospodárskej aktivity. V tomto období môžu podniky fungovať so stratou a investície môžu byť nebezpečne nízke. Je to však aj príležitosť na zhodnotenie hospodárskej situácie v rámci prípravy na oživenie.

Pochopením fázy cyklu v praxi môžu investori a finanční odborníci efektívnejšie zhodnotiť svoje možnosti a prijímať informované rozhodnutia o svojich investíciách a stratégiách. Keďže kapitálové trhy naďalej kolíšu, udržiavanie si prehľadu o hospodárskom cykle môže byť cenným nástrojom finančného úspechu.

Recesia – význam

Recesia je kľúčový pojem v ekonómii a označuje dlhšie obdobie pomalého hospodárskeho rastu pred finančnou krízou. Význam recesie charakterizuje pokles HDP a nárast nezamestnanosti. Tieto dva stavy môžu výrazne zaťažovať jednotlivcov, podniky a štátne financie, čo vedie k výraznému hospodárskemu poklesu.

Recesiu zvyčajne sprevádza pokles spotrebiteľských výdavkov, pretože ľudia sa snažia viac šetriť do budúcnosti. Keď sú spotrebitelia pri svojich výdavkoch opatrnejší, spoločnosti a podniky sú menej ochotné investovať. To má za následok zníženie expanzie podnikov, čo vedie k prepúšťaniu a nárastu nezamestnanosti.

Recesia môže spôsobiť aj pokles cien v rôznych odvetviach v dôsledku zníženia dopytu. To má vplyv na širokú škálu trhov vrátane trhu s bývaním, energiou, štátnymi dlhopismi a akciami, keďže investori hľadajú bezpečnejšie triedy aktív a začínajú znižovať svoju rizikovosť.

Účinky recesie môžu byť dlhodobé a často majú výrazný vplyv na národné hospodárstvo. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšie recesia trvá, tým väčší je jej hospodársky vplyv. Na zmiernenie negatívnych účinkov recesie vlády často prijímajú rôzne stimulačné opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Tieto opatrenia zvyčajne zahŕňajú:

• zvýšenie verejných výdavkov
• zníženie daní
• zníženie úrokových sadzieb
• zavedenie nových regulácií

Hoci recesie majú výrazný vplyv na hospodársky rast, v skutočnosti sú dôležité pre dlhodobé zdravie hospodárstva. Spomalením hospodárskej aktivity môžu recesie pomôcť kontrolovať infláciu, pretože poskytujú čas na prispôsobenie cien.

Okrem toho recesie pomáhajú ekonomike prispôsobiť sa nerovnováhe v ponuke a dopyte, čím umožňujú spoločnostiam znížiť nadmerné kapacity a udržať si konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

Recesie sú nevyhnutnou súčasťou hospodárskeho cyklu, a hoci môžu mať výrazný vplyv na rast a zamestnanosť, v konečnom dôsledku sú pre dlhodobé zdravie hospodárstva prospešné.

Ako sa pripraviť na ďalšie ekonomické krízy

Rezerva je jedným z najlepších spôsobov, ako sa pripraviť na ekonomickú krízu a infláciu. Vytvorenie rezervy je ako vankúš proti havárii: zachováva likviditu, chráni ľudí pred finančnými šokmi a mnohým pomáha prežiť hospodársky pokles.

Mala by v ideálnom prípade poskytovať dostatočné krytie na pokrytie výdavkov na 3 až 6 mesiacov. Ľudia by si mali na jej tvorbu vyčleniť peniaze, pričom by si nemali každý mesiac vziať viac ako 10 % svojho príjmu.

Pre tých, ktorí majú možnosť, môže byť sporenie ďalších peňazí v priebehu času prospešné pri ochrane pred dlhšou ekonomickou neistotou.

Človek by mal tiež aktívne riadiť výšku svojho dlhu. Počas hospodárskej krízy môže vysoká úroveň dlhu sťažiť prekonanie búrky. Účinnou stratégiou na zníženie celkového rizika môže byť čo najrýchlejšie splatenie nesplatených dlhov.

Okrem toho refinancovanie dlhov, ako je hypotéka alebo iné úvery, pomôže znížiť úrokové platby a znížiť celkové dlhové zaťaženie, čím sa stane zvládnuteľnejším počas krízy alebo v období vysokej inflácie.

A napokon, pre ľudí, ktorí myslia na budúcnosť, existuje investičné sporenie. Bežný občan svojím sporením prispieva na ekonomický trh a zároveň svoje peňažné prostriedky zhodnocuje. Chráni ich pred infláciou a nespolieha sa iba na nízke úroky pri bežnom sporení.