Všemocný Zákonník práce

Množstvo času a energie venujú odborníci v oblasti pracovného práva, odborári, zástupcovia zamestnancov aj zamestnávateľov argumentácií pre a proti novele Zákonníka práce.

Nekonečné diskusie v roku 2011 vyústili do prijatia Zákonníka práce „v prospech zamestnávateľov“. Dnes sa vláda snaží vrátiť Zákonník práce do podoby „pred veľkou novelou“ a teda priniesť Zákonník práce tak, aby bol výhodnejší pre zamestnancov.

Úmyslom je chrániť „slabšiu“ skupinu v nerovnom vzťahu zamesnanec – zamestnávateľ a priniesť rovnováhu medzi oboma skupinami, nakoľko Zákonník práce upravuje prakticky všetky právne dohody týkajúce sa zamestnania, ako napríklad dohodu o vyslaní na výkon práce či dohodu o vykonaní práce.

Otázkou však zostáva, či takáto ingerencia vlády je naozaj vhodná a potrebná, a či samotné ustanovenia Zákonníka práce vôbec majú vplyv na rast zamestnanosti na Slovensku, nakoľko toto je hlavný argument vládneho kabinetu – zvýšiť zamestnanosť.

Odpoveď nájdeme veľmi jednoducho – na stránke Štatistického úradu SR. Začiatkom roka 2011 bolo evidovaných 375,6 tis. nezamestnaných a o rok neskôr. bolo evidovaných 374,2 tis. nezamestnaných.

Aký je teda dopad zmenených ustanovení Zákonníka práce?

Žiadny, alebo pripusťme – minimálny. Určite nie obávané hromadné prepúšťanie, na základe liberálnych ustanovení Zákonníka práce, ako avízovali zástupcovia zamestnancov v roku 2011.

Udržať totiž zamestnancov na ich pracovných pozíciách tým, že sprísníme Zákonník práce, nie je správne, a pravdepodobne ani možné. Každý zamestnávateľ je v prvom rade podnikateľom a pre neho sú najdôležitejšie čísla a čas.

Každý si preto v prvom rade zráta koľko ho daný zamestnanec bude stáť a koľko je schopný vyprodukovať. V prípade, že sa tieto dve veci nedostanú do vyváženej roviny, pracovné miesto nebude vytvorené či udržané.

Nerozhodujú o tom ustanovenia o výpovedi. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Bez ohľadu na liberálnosť alebo kogentnosť ustanovení Zákonníka práce.

Čísla sú zaujímavé rovnako pre zamestnancov. Keď budem chodiť do práce, dostanem toľko, aby sa mi vôbec chcelo chodiť do práce? Množstvo nezamestnaných totiž zostáva bez práce práve preto, že v zamestnaní nedostanú očakávanú mzdu.

A práve v tomto bode sa očakávania zamestnancov a zamestnávateľov stretávajú. V číslach, v peniazoch. Problémom je, že v tomto bode sa stretávajú ešte s niekým – so štátom. So štátom v podobe daní a odvodov.

Čistá mzda zamestnanca dosahuje totiž len 58% nákladov zamestnávateľa. Ako príklad: zamestnanec dostane čistú mzdu 550 eur, zamestnávateľ však naňho vynaloží ďalších 400,- eur v podobe daní a odvodov.

Zamestnanec teda musí vyprodukovať prácu v hodnote 950 eur. Aký by asi mala dopad na rast zamestnanosti skutočnosť, keby náklady na zamestnancov podstatne klesli? Zvýšlili by sa mzdy, znížili by sa náklady na zamestnancov.

Vláda by mohla využiť svojich odborníkov na nájdenie skutočne oprimálnych riešení nezamestnanosti na Slovensku. Či už podporou najviac znevýhodnených skupín nezamestnaných, alebo šetrením na vlastných výdavkoch, aby nemuselo byť krokom každej novej vlády zvýšenie daní a odvodov.