Nárok na dovolenku: Kalkulačka, výpočet a zákonné ustanovenia

Dovolenka je obdobím oddychu a relaxácie, ktoré si každý zaslúži. No ako si môže byť človek istý, koľko dní dovolenky mu patrí a ako ju vypočítať? Kedy vzniká nárok na dovolenku? To sú otázky, ktoré často trápia zamestnancov i zamestnávateľov.

Článok sa bude venovať práve tejto téme – nároku na dovolenku a všetkým aspektom, ktoré s ňou súvisia. Preskúma vzorce na výpočet dovolenky, kalkulačku na výpočet voľných dní a všetky zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú práva na dovolenku.

Nárok na dovolenku v roku 2023: Základné informácie

Štyri, päť či osem týždňov? Na akú minimálnu dovolenku má zamestnanec v roku 2023 nárok a za akých podmienok?

Nárok na dovolenku je osobným právom každého zamestnanca. Jeho cieľom je zabezpečiť zamestnancovi možnosť odpočinúť si od vykonávania úloh, ktoré mu ukladá pracovná zmluva a súčasne mu celkovo poskytnúť čas na oddych a zotavenie. Dovolenku tak možno definovať ako najvýznamnejšiu dobu odpočinku, v rámci ktorej je zamestnanec oslobodený od plnenia pracovných povinností. Avšak bez obavy o stratu príjmu.

Zamestnanec je v čase čerpania dovolenky hmotne zabezpečený poskytnutím náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku. Čerpanie dovolenky sa súčasne považuje za výkon práce.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) na tento účel rozlišuje tri druhy dovolenky:

• dovolenku za kalendárny rok
• dovolenku za odpracované dni
• dodatkovú dovolenku

Zamestnancovi nárok na dovolenku vzniká vždy k príslušnému kalendárnemu roku a podmienky nároku sa posudzujú každý kalendárny rok samostatne. Ak hovoríme o zamestnancovi, myslíme osobu v pracovnom pomere. Úprava dovolenky sa nevzťahuje na osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Nárok na dovolenku po odpracovaní 60 dní

Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je nepretržité trvanie pracovného pomeru a odpracovanie aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Je však potrebné upozorniť, že zamestnávateľ môže zamestnancovi priznať nárok na dovolenku aj vtedy, ak zamestnanec ešte podmienky na jej vznik nesplnil, ale je tu predpoklad, že do konca kalendárneho roku, v ktorom dovolenku čerpá alebo do skončenia pracovného pomeru ich splnené mať bude.

Ide napríklad o situácie, ak zamestnanec nastúpi do nového zamestnania a už má zakúpený týždenný zájazd, ktorý pripadá napríklad hneď na druhý mesiac výkonu práce.

Výpočet dovolenky

Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov.

Uvedená výmera zodpovedá rozsahu, ktorý si zamestnanec môže v priebehu kalendárneho roku u zamestnávateľa vyčerpať. Neobmedzuje však zamestnávateľa, aby zamestnancovi poskytol dovolenku aj v dlhšom trvaní.

Ako je vyššie načrtnuté, za určitých okolností určuje Zákonník práce výmeru dovolenky aj vo väčšom rozsahu, než ukladá základná výmera dovolenky.

Dovolenka, nadčasy, ako aj príchod a odchod zamestnanca do práce sa často zaznamenávajú v tzv. dochádzkovom systéme, či už pomocou dochádzkového listu, Excelu, aplikácií, alebo rôznych softvérov.

Nárok na dovolenku nad 33 rokov

Dovolenka vo výmere minimálne 5 týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý:

• dovŕši najmenej 33 rokov veku
• trvale sa stará o dieťa

Pokiaľ by sa zamestnanec v priebehu kalendárneho roka napríklad prestal trvale starať o dieťa, zvýšenie dovolenky nad rámec základného výmeru dovolenky, t.j. nad rámec 4 týždňov, mu bude patriť v rozsahu podielu počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa a počtu dní kalendárneho roka.

Dovolenka vo výmere minimálne 8 týždňov v kalendárnom roku patrí:

• pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom
• vysokoškolským učiteľom
• výskumným pracovníkom a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy
• zamestnancom s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy

Trvanie dovolenky	Skupina zamestnancov
4 týždne	(základná výmera)
5 týždňov	dovŕšenie veku 33 rokov trvalá starostlivosť o dieťa
8 týždňov	– pedagogickí a odborní zamestnanci podľa osobitného predpisu – vysokoškolskí učitelia – výskumníci a umeleckí pracovníci verejnej alebo štátnej VŠ – zamestnanci s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa vykonávajúci výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy

Koľko dni mám nárok na dovolenku: Aký je počet dní dovolenky

Zákonník práce operuje s vyjadrením dovolenky v týždňoch. Pod týždňom dovolenky zamestnanca si treba predstaviť toľko pracovných dní, koľko ich zamestnancovi pripadá podľa harmonogramu pracovných zmien, či už ustanoveného alebo individuálne dohodnutého pracovného času rozvrhnutého na jednotlivé týždne.

Teda zamestnanec, ktorý má pravidelný päťdenný pracovný režim v týždni, má základnú výmeru dovolenky v počte 20 dní (4 týždne x 5 pracovných dní). Pokiaľ by mal napríklad dohodnutý len 4-denný pracovný týždeň, tak za týždeň dovolenky by sa u neho počítali len 4 dni.

Vzorec na výpočet dovolenky pri skončení pracovného pomeru

Pre prípad, že by sa zamestnanec neodpracoval u zamestnvateľa celý rok a pracovný pomer by nepretržite trval len časť roka, Zákonník práce upravuje tzv. pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.

Koľko je 1/12 dovolenky

Zamestnávateľ môže v istých prípadoch skrátiť nárok zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok, ale iba z dôvodov, ktoré vznikli v danom roku. Toto krátenie je však prísne obmedzené Zákonníkom práce a má presne stanovené podmienky. Zamestnávateľ môže znížiť dovolenku:

• za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12
• za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o 1/12
• v prípade nepracovania pre výkon trestu odňatia slobody za každých 21 zameškaných dní o 1/12

Krátenie dovolenky môže byť uplatnené len v prípadoch, keď zamestnanec nepracoval z nasledujúcich dôvodov:

• výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu
• čerpanie rodičovskej dovolenky
• dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie
• z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, ako napríklad dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu a iné

Pri výpočte krátenia dovolenky alebo pomerného nároku na dovolenku často vychádzame z neúplných dní, ako napríklad 1/12 z 20 dní dovolenky, čo by matematicky predstavovalo 1,67 dňa. Zákonník práce neupravuje presné pravidlá pre zaokrúhľovanie takýchto dní, preto je potrebné vykonávať matematický výpočet alebo si stanoviť interné smernice na presné uplatnenie týchto pravidiel.

Zákonník práce: Nárok na dovolenku podľa veku a nárok na 25dní dovolenky

Výpočet počtu dní dovolenky závisí od veku zamestnanca a jeho nárok upravuje Zákonník práce:

• Minimálne 20 dní pre každého mladého zamestnaného človeka.
• Minimálne 25 dní pre zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 33 rokov. V prípade, že v aktuálnom roku oslávil 33. narodeniny, má nárok na 25 dní dovolenky. Taký istý nárok má aj zamestnanec, ktorý nedovŕšil 33 rokov a trvalo sa stará o dieťa. (spravidla otec a matka dieťaťa od 18 rokov).

V prípade, že je človek štátnym zamestnancom, má nárok na 25 dní dovolenky. Ak má viac ako 33 rokov alebo má menej a trvalo sa stará o dieťa, môže čerpať dovolenku minimálne 30 dní.

Kalkulačka krátenia dovolenky počas PN

Dôležité je, že dovolenka sa nekráti v prípade, keď zamestnanec čerpá materskú alebo otcovskú dovolenku alebo je dočasne práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ nesie zodpovednosť.

Strata nároku na dovolenku sa stane reálnou až v prípade, keď voči kalendárnemu roku zamestnanec presiahne 100 dní pracovnej neschopnosti. Iba v tomto extrémnom prípade môže zamestnávateľ zvážiť možnosť krátenia dovolenkového nároku.

Kalkulačka krátenia dovolenky počas PN vyzerá nasledovne:

Pracovná neschopnosť trvajúca 0 – 99 dní	nekráti sa
Pracovná neschopnosť trvajúca 100 – 120 dní	krátenie o 1/12 z ročného nároku
Pracovná neschopnosť trvajúca 121 – 141 dní	krátenie o 2/12 z ročného nároku
Pracovná neschopnosť trvajúca 142 – 162 dní	krátenie o 3/12 z ročného nároku
V práci 42 – 59 dní a zvyšok PN	krátenie o 10/12 z ročného nároku
V práci 21 – 41 dní a zvyšok PN	krátenie o 11/12 z ročného nároku
V práci 0 – 20 dní a zvyšok PN	bez nároku na dovolenku

V praxi zamestnávatelia často uplatňujú túto možnosť. Preto je kľúčové odpracovať aspoň 60 dní v roku, aby ste mali nárok na celoročnú dovolenku, pretože rozdiel medzi 59 a 60 odpracovanými dňami môže viesť k strate až 7/12 vášho ročného dovolenkového nároku.

Ako je platená dovolenka za odpracované dni

Dovolenka za odpracované dni je druh dovolenky, ktorý je nastavený pre situácie, keď zamestnanec v kalendárnom roku nedosiahne aspoň 60 dní práce u toho istého zamestnávateľa. To znamená, že tento typ dovolenky môže byť uplatnený aj v prípade, keď zamestnanec nespĺňa požiadavky na získanie nároku na dovolenku za celý kalendárny rok.

Avšak, ak zamestnanec odpracuje aspoň 60 dní, automaticky získa nárok na dovolenku za celý kalendárny rok, ktorý predstavuje minimálne 4 týždne základnej dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni predstavuje jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v danom roku. Ak by napríklad zamestnanec mal základnú výmeru dovolenky stanovenú na 20 dní a odpracoval by 21 dní, nárok na dovolenku by mu vznikol na 1/12 z týchto 20 dní (čo by bolo 1,5 dňa). Z toho vyplýva, že pre získanie nároku na dovolenku je potrebné odpracovať minimálne 21 dní u zamestnávateľa.

Koľko dostanem za dodatkovú dovolenku

Dodatková dovolenka je vyhradená len pre vybrané kategórie zamestnancov, ktorí pracujú v náročných pracovných podmienkach, kde sú vystavení rôznym zdravotným rizikám. Túto kategóriu zamestnancov definuje Zákonník práce nasledovne:

• Zamestnanec, ktorý permanentne pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na pracoviskách, kde sa liečia pacienti s infekčnými ochoreniami, ako je tuberkulóza alebo HIV/AIDS.
• Zamestnanec, ktorý pri práci s infekčnými materiálmi čelí priamemu riziku nákazy.
• Zamestnanec, ktorý je významne vystavený škodlivým účinkom ionizujúceho žiarenia.
• Zamestnanec, ktorý priamo stará alebo obsluhuje duševne chorých alebo mentálne postihnutých, minimálne v polovici pracovného týždňa.
• Zamestnanec, ktorý pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne rizikových oblastiach.
• Zamestnanec, ktorý vykonáva extrémne náročné práce s vystavením sa škodlivým fyzikálnym alebo chemickým vplyvom, ktoré významne ovplyvňujú jeho zdravie.
• Zamestnanec, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemického karcinogenity.

Zamestnanec má nárok na týždeň dodatkovej dovolenky, ak pracuje v takýchto podmienkach počas celého roka. V prípade, že pracuje v týchto podmienkach len časť kalendárneho roka, nárok na dodatkovú dovolenku má za každých 21 odpracovaných dní 1/12.

V prípade, že by zamestnanec nebol schopný ju vyčerpať, nie je poskytovaná žiadna finančná náhrada za nepoužitú dovolenku.

Kedy vzniká nárok na nevyčerpanú dovolenku

Za vyčerpanú dovolenku zamestnanec dostáva náhradu vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy. No čo sa stane, ak zamestnanec dovolenku nerealizuje?

Za minimálnu ročnú dovolenku vo výške 4 týždňov nesmie zamestnávateľ poskytovať náhradu mzdy. Cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanci naozaj vyčerpali svoj nárok na dovolenku. Jedinou situáciou, kedy by zamestnávateľ poskytol náhradu za 4 týždne nevyčerpanej dovolenky, je ukončenie pracovného pomeru zamestnanca.

Preto je možné poskytnúť náhradu iba za nevyčerpanú dovolenku, ktorá presahuje minimálne 4 týždne. Napríklad zamestnanec s nárokom na 5 týždňov by mohol dostávať náhradu len za 1 týždeň nevyčerpanej dovolenky.

Ak zamestnanec na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke nestihne vyčerpať dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, to ešte neznamená, že ju stratí. Zákonník práce v skutočnosti nariaďuje zamestnávateľovi umožniť vyčerpanie takejto dovolenky po skončení materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky.

Kalkulačka na výpočet dovolenky počas materskej

Kalkulalačka na výpočet dovolenky po materskej je dôležitým aspektom pre rodičov návrat do zamestnania. Počet dní dovolenky, na ktorú budú mať nárok, môže byť priamo ovplyvnený tým, ako strávili obdobie materskej dovolenky a pracovnej neschopnosti. Nižšie uvedená tabuľka poskytuje prehľadné informácie o výpočte tejto dovolenky:

Počet odpracovaných/neodpracovaných dní	Zlomok z ročného nároku na dovolenku
0 – 20 dní	0/12 z ročného nároku
21 – 41 dní	1/12 z ročného nároku
42 – 59 dní	2/12 z ročného nároku
100 – 120 dní	11/12 z ročného nároku
121 – 141 dní	10/12 z ročného nároku
142 – 162 dní	9/12 z ročného nároku
0 – 99 dní	celoročná dovolenka

Obdobie kedy bola poberaná materská sa počíta ako dni v práci. Pokiaľ bol ale človek práceneschopný alebo poberal rodičovský príspevok, nárok na dovolenku sa bude krátiť pomernou časťou z ročného nároku. Tieto obdobia sa počítajú do neodpracovaných dní. Je dôležité poznamenať, že počet dní dovolenky sa počíta iba pre pracovné dni a sviatky počas pracovných dní, nie pre víkendy.

Kalkulačka na výpočet dovolenky a nároku na dovolenku

Existujú rôzne webové stránky a kalkulačky na výpočet dovolenky, ktoré môžu pomôcť pri počítaní nároku na dovolenku. Pre správny výpočet voľných dní dovolenky človek potrebuje niekoľko údajov. Kalkulačka totiž poskytne presné výsledky na základe špecifických okolností.

Prvým dôležitým údajom je vek. Ďalším faktorom je počet pracovných dní v týždni. Okrem toho, ak sa človek stará o dieťa, študuje alebo pracuje v školstve, tieto informácie taktiež ovplyvňujú nárok na dovolenku.

Dôležité je tiež uviesť konkrétny dátum, kedy človek začal pracovať počas roka, alebo ak plánuje prestať pracovať, tak aj dátum ukončenia. Tieto dátumy sú kľúčové pre presný výpočet.

Po vyplnení týchto údajov, kalkulačka na výpočet dovolenky následne ukáže, na koľko dní voľna má človek nárok na základe jeho špecifických okolností. Týmto spôsobom môže mať jasno v tom, koľko voľných dní si môže naplánovať.