Nezdaniteľná časť základu dane – vzorec na výpočet preplatku
Nezdaniteľná časť základu dane je časť príjmu, ktorá nepodlieha zdaneniu. Zahŕňa oslobodenia, odpočty a úľavy, ktoré znižujú výšku zdaniteľného príjmu. Ako vypočítať nezdaniteľnú časť základu dane?
V závislosti od jurisdikcie môžu nezdaniteľné položky zahŕňať časť mzdy, investície a určité druhy príjmov z podnikania. Zo zdanenia sú vylúčené aj niektoré programy štátnej pomoci, ako napríklad sociálne zabezpečenie.
Okrem toho majú niektoré štáty ďalšie nezdaniteľné položky, ako sú úľavy na dani z príjmu zo zárobkovej činnosti, platby za komunálne služby a nájomné. Pochopenie nezdaniteľnej časti základu dane je kľúčom k tomu, aby človek platil správnu výšku daní.
Tento článok sa bude venovať rôznym typom nezdaniteľných častí základu dane a tomu, ako môžu byť poskytované daňové úľavy fyzickým a právnickým osobám.
Čo je nezdaniteľná časť základu dane?
Na Slovensku existujú rôzne nezdaniteľné časti, ktoré sú oslobodené od dane. Patria medzi ne príjmy z niektorých druhov investícií, ako sú sporiace účty a životné poistky, ako aj príjmy z niektorých druhov dôchodkov a invalidných dôchodkov. Medzi nezdaniteľné časti patria aj určité druhy dotácií a grantov, ako sú napríklad dotácie na bývanie a podpora poľnohospodárstva.
Okrem toho na Slovensku nepodliehajú zdaneniu ani štipendiá a odmeny. Nakoniec, medzi nezdaniteľné časti patria aj niektoré druhy dedičstva, ako napríklad dedičstvo po manželovi alebo priamych príbuzných.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len „NČZD“) len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. „aktívne zdaniteľné príjmy“), a to v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ak je základ dane daňovníka v roku 2023 rovný alebo je nižší ako 21 754,18 €, nezdaniteľná časť je (21-násobok životného minima) suma 4 922,82 € (410,24 € mesačne).
Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 21 754,18 €, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 10 361,36 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Daňovník sa nemôže rozhodnúť, že túto nezdaniteľnú časť, o ktorú sa znižuje základ dane, si neuplatní, nakoľko nárok na ňu vyplýva priamo zo zákona o dani z príjmov vždy v nadväznosti na jeho dosiahnutý základ dane.
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti sa môže rozhodnúť, či si uplatní NČZD na daňovníka:
- Na mesačnej báze: Zamestnanec podpíše tlačivo „Vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu“; zamestnávateľ pri novom zamestnancovi prihliadne na NČZD na daňovníka už v mesiaci, v ktorom nastúpil; pri existujúcom pracovnom pomere, ak sa zamestnanec rozhodne vykonať zmenu v uplatňovaní NČZD, zamestnávateľ prihliadne na túto od nasledujúceho mesiaca, po mesiaci, v ktorom zamestnanec zmenu vyznačil vo Vyhlásení.
- Ročne: V ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD, zníži sa základ dane na daňovníka len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD a vyplatenou sumou dôchodku.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku alebo manžela
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.
Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľností, príjmu z nepeňažnej výhry, príjmu z predaja nehnuteľnosti, príjmu z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
- starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti; za vyživované dieťa sa považuje dieťa do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
- v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č.447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
- považuje sa za občana so zdravotným postihnutím
- považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím
Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku
Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období 2022 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 38 553,01 € (čo predstavuje 176,8 násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť základu dane je:
- 4 186,75 €, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
- rozdiel medzi sumou 4 186,75 a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 186,75 €
- nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 4 186,75 €
Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období 2022 vyšší ako 38 553,01 €, nezdaniteľná časť základu dane je:
- rozdiel medzi sumou 13 825,00 (63,4-násobok platného životného minima, ktoré k 1.1.2022 predstavuje sumu 218,06 €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
- rozdiel medzi sumou 13 825,00 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
Ako vypočítať nezdaniteľnú časť základu dane?
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 je vzorec na výpočet ročnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 21-násobok sumy platného životného minima. Od 1. júla 2022 je výška životného minima 234,42 € mesačne.
Ako vypočítať preplatok na dani?
Príklad č. 1:
- úhrn príjmov: 8000
- sociálne poistenie: 300
- zdravotné poistenie: 250
- zaplatené preddavky na daň: 200
Výpočet: 8000-300-250 = 7450 – nezdaniteľná časť 4 922,82 = 2 527,18 * daň 0,19 = 480,16 – zaplatené preddavky na daň 200 = 218,16 € daňová povinnosť, tzn. túto sumu je nutné zaplatiť.
Príklad č. 2:
- úhrn príjmov: 4000
- sociálne poistenie: 250
- zdravotné poistenie: 200
- zaplatené preddavky na daň: 500
Výpočet: 4000-250-200 = 3550 – nezdaniteľná časť 4 922,82 = vychádza záporné číslo, tzn. základ dane je 0, 0 * daň 0,19 = 0 mínus preddavky na daň 500 = 500 € preplatok, túto sumu daňový úrad vráti.
Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti – kalkulačka
Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) za rok 2020 je možné zistiť nasledovným vzorcom na výpočet dane:
úhrn príjmov zo závislej činnosti (t. j. zo zamestnania) od všetkých zamestnávateľov |
– |
úhrn povinného poistného (t. j. poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec) |
To znamená, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa dá zistiť, ak od súčtu príjmov zo závislej činnosti odpočítame poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, t. j. tie odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré zrazil zamestnávateľ zamestnancovi z jeho mzdy.
Za poistné a príspevky, ktoré je potrebné odpočítať z príjmov zo závislej činnosti sa považujú aj príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré bol povinný platiť zamestnanec.
Príjmami zo závislej činnosti sú napr.:
- príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu
- podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základom imaní tejto spoločnosti alebo družstva
- príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným
- platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR
- odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy
- príjmy z prostriedkov sociálneho fondu
- odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie
- 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla
- cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom
- iné
Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu – kalkulačka
Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona o dani z príjmov) za rok 2020 je možné zistiť nasledovným vzorcom na výpočet dane:
čiastkový základ dane z aktívnych príjmov (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) |
– |
odpočet daňovej straty a nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj |
+ |
čiastkový základ dane z pasívnych príjmov (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona) |
Ako je možné vidieť, pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6, je potrebné príjmy rozdeliť na:
- Aktívne príjmy: Patria sem príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, t. j. z príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. príjmy zo živnosti, príjmy z poľnohospodárskej výroby, príjmy z vytvorenia diela, príjmy znalcov a tlmočníkov a pod.).
- Pasívne príjmy: Patria sem príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4, t. j. príjmy z prenájmu a z použitia diela a podania umeleckého výkonu.
Kedy sa oplatí uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane?
Na Slovensku je nezdaniteľná časť základu dane formou úľavy na dani z príjmov fyzických osôb. Tá umožňuje daňovníkom odpočítať si časť zdaniteľných príjmov od ich celkového zdaniteľného príjmu. Tento odpočet je dostupný pre všetkých daňovníkov bez ohľadu na výšku ich príjmu.
Nezdaniteľná časť základu dane na Slovensku predstavuje určité percento z celkového zdaniteľného príjmu, pričom toto percento sa líši v závislosti od výšky príjmu fyzickej osoby.
Napríklad, ak má daňovník celkový zdaniteľný príjem 20 000 €, nezdaniteľná časť základu dane je 4 000 €. To znamená, že daňovník si môže od svojho zdaniteľného príjmu odpočítať 4 000 €, čo vedie k nižšiemu celkovému zdaniteľnému príjmu a následne k nižšiemu daňovému účtu.
Nezdaniteľnú časť základu dane sa oplatí uplatniť v určitých situáciách. Ak daňovník očakáva v nasledujúcom roku vyšší zdaniteľný príjem, odpočet by mohol využiť na zníženie svojho daňového účtu. Okrem toho, ak daňovník očakáva v nasledujúcom roku nižší zdaniteľný príjem, odpočet by mohol využiť na zvýšenie svojho zdaniteľného príjmu a zníženie daňového účtu.
Stručne povedané, nezdaniteľná časť základu dane na Slovensku predstavuje formu úľavy na dani z príjmov fyzických osôb, ktorú možno využiť na zníženie alebo zvýšenie zdaniteľného príjmu daňovníka a jeho daňového účtu. Oplatí sa ju uplatniť v určitých situáciách, napríklad keď daňovník očakáva v nasledujúcom roku vyšší alebo nižší zdaniteľný príjem.