Likvidita – význam, ukazovatele v podnikaní

Likvidita, ekonomický parameter merajúci schopnosť okamžite transformovať aktíva na hotovosť, predstavuje kľúčový faktor v každom finančnom prostredí. V rámci podnikania i osobných financií predstavuje aspekt riadenia a efektívneho hospodárenia. Pre podnikateľský svet je likvidita často determinantom pre prežitie a konkurencieschopnosť. V osobnej sfére je klúčovým nástrojom pre finančnú stabilitu a schopnosť čeliť nečakaným výdavkom.

Tento článok sa bude zaoberať hlbším pohľadom na likviditu, jej význam a vplyv na rozhodovacie procesy v oblasti financií.

Aký je význam likvidity

V dynamickom svete podnikania je likvidita rozhodujúcim faktorom pre zachovanie finančnej stability a úspešnú prevádzku.

Likvidita predstavuje schopnosť podniku čeliť svojim záväzkom a prevádzať svoje aktíva na hotové peniaze, pričom zohľadňuje časové hľadisko tejto transformácie. Zvlášť je dôležitá v kontexte podnikateľských aktivít, kde nedostatok peňazí môže viesť k platobnej neschopnosti a následnému ohrozeniu existencie podniku.

Likvidita je zložitý koncept, ktorý je možné analyzovať z viacerých perspektív. Z ekonomickej analýzy vyplýva, že likviditu možno chápať ako schopnosť transformovať aktíva na hotovosť s minimálnymi nákladmi. Je to hodnota, ktorá sa môže meniť vzhľadom na druh investície, a to podľa toho ako rýchlo môžu byť prostriedky získané späť. Rozlišuje sa podľa času a rýchlosti, ktorou subjekt môže splatiť svoje záväzky.

Z hľadiska firmy sa likvidita definuje ako schopnosť získania finančných prostriedkov pre úhradu záväzkov, predčasnou konverziou majetku pred ich splatnosťou.

Likvidita je tak esenciálnym nástrojom pre zabezpečenie solventnosti firmy a schopnosti plniť svoje finančné povinnosti. V makroekonomickom kontexte sa termín likvidita používa najmä v oblasti búrz a transakcií medzi centrálnymi bankami a komerčnými bankami.

Ukazovatele likvidity v podnikaní

Ak podnikateľ plánuje zhodnotiť, akú likviditu má jeho podnik, musí preskúmať výšku svojich krátkodobých záväzkov, finančných účtov, krátkodobých pohľadávok a zásob (materiál na sklade alebo tovar), ktoré majú splatnosť do jedného roka. Tieto prvky tvoria kľúčové indikátory likvidity.

Vyčíslené ukazovatele likvidity sú potom podrobené ďalšiemu skúmaniu, pričom sa treba zamerať na analýzu ich vývoja v čase a porovnávanie s hodnotami konkurenčných podnikov.

Bežná likvidita:	Známa aj ako ukazatel solventnosti, vyjadruje pomer celkových obežných aktív ku krátkodobým záväzkom. Ideálne by sa mala pohybovať v rozmedzí 1,8 až 2,5. Tento ukazovateľ ukazuje, koľkokrát je firma schopná pokryť svoje krátkodobé záväzky dostupnými aktívami.
Pohotová likvidita:	Podobne ako běžná likvidita, pohotová likvidita zahŕňa aj odstránenie objemu zásob zo všetkých obežných aktív. Optimalizovaná hodnota sa pohybuje v rozmedzí 1 až 1,5, pričom firmy poskytujúce služby majú hodnoty pohotovej likvidity prakticky rovnaké ako běžná likvidita.
Okamžitá likvidita:	meria schopnosť firmy splatiť svoje záväzky a vyjadruje sa pomerom finančného majetku ku krátkodobým záväzbám. Optimálna hodnota sa pohybuje v intervale 0,2 až 0,5. Finančne stabilný podnik by mal mať schopnosť platiť svoje záväzky, čo sa odráža v tejto hodnote. Ak je hodnota okamžitej likvidity pod 0,2, môže to znamenať, že podnik má problémy so splácaním svojich záväzkov.

Likvidita podniku je ovplyvnená štruktúrou majetku, čo znamená, že rôzne majetkové súčasti majú rôznu likvidnosť. Medzi najlikvidnejšie patria finančné aktíva, ktoré sú okamžite dostupné, zatiaľ čo zásoby sú menej likvidné. Rôzne triedy majetku sú dôležité pri meraní likvidity a analytické ukazovatele poskytujú pohľad na schopnosť podniku splatiť svoje záväzky v krátkodobom horizonte.

Pre zaujímavosť, dividendy sú časťou zisku spoločnosti, ktorú spoločnosť vypláca svojim akcionárom. V závislosti od spôsobu vyplácania dividend môže dôjsť k zvýšeniu alebo zníženiu likvidity podniku. Keď spoločnosť vypláca dividendy, znižuje sa jej hotovostná zásoba. To môže mať za následok zníženie ukazovateľov likvidity, ako je napríklad okamžitá likvidita.

Ak spoločnosť vypláca dividendy v akciách, môže to mať za následok zvýšenie likvidity podniku. Dôvodom je, že akcie sú tiež považované za majetok a môžu byť použité na splácanie záväzkov.

Dôležitosť sledovania likvidity

Mnohí podnikatelia si môžu myslieť, že poznajú likviditu svojho podniku najlepšie a ukazovatele likvidity im neposkytnú žiadne nové informácie. Predovšetkým, ak človek vlastní malý podnik, pravdepodobne dobre vie, či má dostatok prostriedkov na úhradu svojich záväzkov.

Avšak, je dôležité sledovať likviditu svojich odberateľov, najmä ak podnikateľ poskytujete svoje produkty ďalším podnikateľským subjektom. Týmto spôsobom môže včas identifikovať, či sa niektorý z nich dostáva do ťažkostí, ktoré by mohli neskôr viesť k problémom s úhradou faktúr.

Pre výpočet ukazovateľov likvidity je nevyhnutné mať k dispozícii informácie z účtovných uzávierok podnikateľských subjektov. Tieto informácie je možné získať napríklad prostredníctvom Registra účtovných závierok alebo využitím portálu FinStat.

Informácie o spoločnosti sú dôležité aj pri výpočte ďalších ukazovateľov. Príkladom sú EBITDA a EBIT, na základe ktorých sa posudzuje finančná výkonnosť firmy. Robí sa napr. výpočet EBITDA z výkazu ziskov a strát spoločnosti.

TIP: Amundi S&P 500 fond ponúka investorom príležitosť investovať do portfólia, ktoré zahŕňa široké spektrum amerických spoločností. Tento fond je populárny pre svoju jednoduchosť, nízke náklady a potenciálne vyššiu likviditu v porovnaní s niektorými aktívne spravovanými fondami. Vysoko likvidné sú aj ETF fondy, čo znamená, že sa dajú rýchlo premeniť na peniaze.

Likvidita a bankový systém

Likvidita v bankovníctve označuje peniaze, ktoré sú v držbe komerčných bánk. Časť likvidity je uložená vo forme hotovosti v trezoroch bánk, no väčšina z nej sa nachádza na ich účtoch v centrálnej banke. Tieto likvidné prostriedky, ktoré majú komerčné banky vedené v centrálnej banke, sa často označujú ako rezervy centrálnych bánk.

Centrálna banka poskytuje likviditu najmä prostredníctvom operácií menovej politiky. V prípade ECB ide o refinančné operácie a nákup aktív. Banky túto likviditu využívajú na plnenie krátkodobých záväzkov, ako sú platby a výbery klientov. Používajú ju aj na plnenie povinných minimálnych rezerv stanovených centrálnymi bankami.

Ak je likvidity k dispozícii menej alebo je drahšia, ovplyvní to rozhodovanie bánk o objeme a podmienkach poskytovaných a prijímaných úverov. Odborníci to označujú ako sprísnenie podmienok financovania.

Pri prísnejších podmienkach financovania a vyšších úrokových sadzbách sa ľudia a podniky viac zdráhajú požičiavať si, takže spotrebúvajú alebo investujú menej. V dôsledku toho dochádza k ochladzovaniu ekonomiky a znižovaniu inflácie.

Platí to aj naopak. Keď majú banky k dispozícii viac lacnejšej likvidity, ľudia a podniky si požičiavajú ochotnejšie. Toto uvoľnenie podmienok financovania stimuluje poskytovanie bankových úverov a podporuje ekonomiku.

Prečo existuje nadbytočná likvidita v bankovom systéme?

Po finančnej kríze v roku 2008 začala existovať vzájomná nedôvera medzi bankami, a preto prestali navzájom požičiavať peniaze. Banky sa začali spoliehať na centrálnu banku ako jediný spoľahlivý zdroj likvidity. To viedlo k vytvoreniu nadbytočnej likvidity v bankovom systéme, pretože banky začali požadovať viac likvidity, než bola skutočne potrebná na splnenie ich krátkodobých záväzkov a minimálnych rezerv.

Komerčné banky si môžu ukladať svoju nadbytočnú likviditu buď na bežných účtoch alebo na účte jednodňových sterilizačných operácií centrálnej banky. Úrokovú sadzbu týchto operácií určuje Rada guvernérov ECB. Zostatky na bežných účtoch sú úročené nulovou úrokovou sadzbou.

V súčasnom systéme prideľovania neobmedzeného objemu likvidity za pevnú úrokovú sadzbu majú banky stále prístup ku všetkej potrebnej likvidite.

Objem nadbytočnej likvidity sa určitý čas zvyšoval v dôsledku nákupu aktív a cielených dlhodobejších refinančných operácií ECB. Od novembra 2022 však tento stav postupne klesá, najmä kvôli postupnému splácaniu finančných prostriedkov, ktoré banky získali prostredníctvom týchto operácií. Ďalším faktorom je znižovanie stavu portfólií menovopolitických cenných papierov od marca 2023.

Likvidita a kryptomeny

Na poli kryptomien je nižšia likvidita, pričom súčasne možno pozorovať neočakávaný pokles likvidity v kontexte tejto situácie nazvanej kryptonákaza.

Objem spotových kryptomenových transakcií za posledné mesiace rapídne klesol, pričom kryptotrhy čelia výzvam pri hľadaní svojej pozície v prostredí vysokých úrokových sadzieb. Efektívnosť a likvidita trhu nie sú podporené ani možnosťou tvorcov trhu obchodovať s rovnakou efektivitou.

Obdobie posledných 18 mesiacov bolo pre kryptomeny poznamenané rôznymi udalosťami, vrátane krachu kryptoburzy FTX a stablecoinu Terra. Medzi podstatné udalosti patrí aj výrazný pokles objemov spotových kryptotransakcií, čo má za následok redukciu trhovej likvidity.

Všeobecne platí, že nižší objem vedie k nižšej likvidite na trhu. Zhoršená likvidita naznačuje, že na trhu je menej aktérov, a tým pádom aj menší objem transakcií postačuje na vyvolanie pohybu cien, najmä pri obchodovaní s väčšími objemami.

Likvidita v kryptomenách absentuje vždy v momente, keď je trh najviac náchylný na jej potrebu. V prípade náhleho nedostatku likvidity má takýto jav ničivý vplyv na trh, zvyšuje nadmernú volatilitu a efektivitu trhu, ktorá je už bez toho problematická.