Plus alebo mínus v štátnej pokladnici?

Mnoho rokov fungujúci inštitút odkladu daňového priznania sa rozhodla vláda zmeniť novelou zákona o dani z príjmov z decembra 2013. Došlo k výraznému obmedzeniu možnosti jeho využitia.

Daňovníci doposiaľ využívali tento inštitút z rôznych dôvodov. Z časových dôvodov ho radi využívali aj účtovníci či daňový poradcovia. Odkladom získali čas na kvalitné spracovanie všetkých materiálov potrebných na podanie daňového priznania.

Kto môže požiadať o odklad daňového priznania?

Dnes už môže požiadať o odklad daňového priznania len úzka skupina daňovníkov. Ide najmä o daňovníkov, ktorí majú príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Výlučne gramatickým výkladom sa logicky mnoho daňovníkov domnieva, že túto podmienku spĺňajú keď im napr. prichádzajú platby zo zahraničia. Zákon totiž neobsahuje žiadnu definíciu termínu „príjem zo zdrojov v zahraničí“.

Za zdroj totiž možno považovať akúkoľvek osobu – fyzickú alebo právnickú, ktorá poskytuje finančné prostriedky, za zahraničie zas akúkoľvek krajinu mimo Slovenska.

Finančné riaditeľstvo však práve z tohto dôvodu, ale pravdepodobne najskôr z dôvodu napĺňania štátnej pokladnice za príjmy zo zdrojov v zahraničí považuje len príjmy za úkony fyzicky vykonané v zahraničí, za príjmy z majetku nachádzajúceho sa v zahraničí, či pasívne príjmy zo zahraničia.

Podanie daňového priznania „nasilu“

Ak daňovník z akéhokoľvek dôvodu mal záujem „nasilu“ podať daňové priznanie aj v roku 2013 v odloženom termíne, mohlo sa mu to podariť. Bolo však na to potrebné, aby jednak dôsledne sledoval legislatívny proces, poznal právne predpisy – najmä o zákaze retroaktivity zákonov a mal vážny dôvod na odklad a najmä chuť zariskovať.

Po splnení týchto náležitostí mohol podať na daňový úrad žiadosť o odklad podania daňového priznania do 31.12.2012. Novela zákona o dani z príjmov totiž platí až od 1.1.2013, t.j. ešte 31.12.2012 bolo možné požiadať o odklad. Ako by sa však na to pozerali daňové úrady, ťažko predvídať.

Novela je však dnes už platná, podávanie priznaní sa odkladať nebude. Takže štát sa teraz teší a dúfa, že očakávané príjmy budú na účte štátnej pokladnice už 31. marca 2013. A nebude treba na ne čakať do 30. júna alebo 30. septembra. Z tohto pohľadu je novela nastavená dobre. Štát si chráni svoje záujmy.

Možný problém

Problém však môže nastať pri reálnom pohľade na čísla uvádzané v daňových priznaniach. Všetci vieme, že je kríza, zamestnávatelia prepúšťajú, mzdy a príjmy klesajú, náklady stúpajú.

Aj nie ekonomicky vzdelaný človek si môže z týchto skutočností vyvodiť záver, že je možné očakávať pokles daňových základov daňovníkov oproti vlaňajšiemu roku.

A čo sa stane pri poklese daňového základu? Klesne daňová povinnosť. A keďže si daňovníci platili preddavky z príjmov v minulom zdaňovacom období, možno očakávať, že budú mať preplatky a nie nedoplatky na daňovej povinnosti za rok 2013.  

Zákonodarca totiž súčasne so skrátením lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenia dane, mal aj predĺžiť lehotu na vrátenie daňových preplatkov. Takto možno očakávať, že štát bude musieť predčasne vrátiť sumy, ktoré si za pôvodne platnej právnej úpravy, mohol ponechať do 30.júla alebo 30. októbra.

Je tu ešte posledná záchranná brzda pre štát. Preplatky sa totiž nevracajú automaticky, t.j. keď daňový úradník zistí preplatok, pošle ho na osobný účet daňovníka.

Opäť sa vyžaduje aktívna činnosť daňovníka. Tento musí totiž o vrátenie peňazí sám požiadať. Ak tak neurobí, zostávajú na účte štátu.

Je možné sa domnievať, že od okamihu, kedy sa štát dozvie, že ide o preplatok, ide zo strany štátu o bezdôvodné obohacovanie sa, nakoľko je si vedomý, že predmetné finančné prostriedky má neoprávnene.

Ale keďže je štát silnejší a daňových úradníkov je lepšie nedráždiť, nezabudnite požiadať o vrátenie daňového preplatku