Deti sú luxusom pre rodičov, nevyhnutnosťou pre spoločnosť

Účelom väčšiny manželstiev je založiť si rodinu, mať deti. Takto to príroda vymyslela a našťastie to máme hlboko zakódované v génoch. Keby nie génov, asi by sme už dávno vyhynuli.

Časy, keď stačilo dieťa ako-tak vypiplať z plienok, a potom už samé behalo po chotári a pomáhalo na statku, sú nenávratne preč.

Koľko budú mať rodičia detí a či si vôbec nejaké môžu dovoliť je dnes najmä ekonomická otázka.

Musíte mu platiť školu, školská strava, kluby, športové aktivity či iné krúžky tiež nie sú zanedbateľnými položkami. Cez prázdniny vám tiež dovolenka pokryje len menšiu časť voľných dní a ak nemáte starých rodičov, ktorí sa o deti postarajú, otvárate peňaženku znovu. Ak samozrejme nemáte to šťastie a môžete dieťa nechať samé doma.

A štát sa teší. Rodičia s vyplazeným jazykom behajú medzi prácou a deťmi, štát zarába na daniach a odvodoch.

Prídavky na dieťa/deti

Ale ak chceme byť spravodliví, uznáme, že štát platí rodinné prídavky, umožní vám odpočitateľnú položku na deti. Za určitých okolností je možné dostať aj materský alebo rodičovský príspevok (199,60 eur) .

Takúto „štátnu podporu“ rozvoja populácie je však možno kvalifikovať len ako istú formu minimálnej sociálnej dávky. V žiadnom prípade nemá vplyv na to, aby krivka natality v našom štáte stúpala.

Len pre porovnanie: príddavky na dieťa sú u nás 23,10 eura, v susednom Rakúsku je to 150 eur.

V Paríži napríklad ak zamestnávateľ zamestná ženu s viac deťmi, tak pri dvoch deťoch nemusí zamestnankyňa platiť odvody. Pri viac deťoch neplatí odvody ani dane za ňu ani zamestnávateľ.

Pre zamestnávateľov v tejto lokalite je výhodnejšie zamestnať ženu s deťmi ako bez nej. Je pre neho lacnejšou pracovnou silou.

Naproti tomu u nás každá žena na pohovore tŕpne, kedy sa jej spýtajú (aj keď je to Zákonníkom práce zakázané), koľko má detí. U väčšiny zamestnávateľov je to mínus, samozrejme, česť výnimkám. Takže znovu žiadna výhra.

Podčiarknuté a zrátané: ekonomické, spoločenské, ani sociálne motivácie nie sú v našom štáte nastavené tak, aby sa rodičia bez obáv a s radosťou rozhodli, založiť si veľkú rodinu.

Takže ak už taký luxus, tak naozaj len z lásky k deťom, z radosti z nich, možno trochu z obáv zostať sám a bez pomoci v starobe.

Starnutie populácie = problém

A propo: staroba! Všetci ekonómovia už dnes vedia, že pri takom nízkom náraste novej populácie nastane o niekoľko desaťročí výrazný problém s udržateľnosťou súčasného sociálneho systému.

Už dnes je jasné, že o 20-30 rokov generácia v produktívnom veku nevyprodukuje dostatok prostriedkov na to, aby boli zabezpečené dôchodky. Dôchodok sa stane len akousi štátnou sociálnou dávkou pre skupinu najodkázanejších dôchodcov.

Zostáva preto nezodpovedanou otázkou, na čo čaká naša vláda. Spoliehať sa nato, že oni tu už nebudú, keď táto situácia vyústi do skutočného problému, je veľmi alibistické a krátkozraké. Ale na Slovensku je to tak!