Čo je inflácia, stagflácia, deflácia, hyperinflácia

Zo všetkých strán počuť v posledných rokoch správy o rýchlom raste cien tovarov a služieb. Tento jav sa volá inflácia a je jedným z najčastejšie vykazovaných ekonomických ukazovateľov. Miera inflácie na Slovensku za posledných rokov narástla rekordne.

V roku 2023 miera inflácie dosiahla hodnotu 14,8 percenta. Ľudia v posledných rokoch museli priplatiť za potraviny, ale zvýšili sa aj ceny za bývanie a energie či pohonné hmoty.

Vplyv na vývoj cien za tovary a služby či na celkovú energetickú krízu malo vypuknutie vojny v susednej Ukrajine i vládne krízy a politické zmeny na Slovensku.

Čo je inflácia

Pojem inflácia predstavuje rast všeobecnej cenovej hladiny tovarov a služieb počas dlhšieho časového obdobia. Inflácia priamo súvisí s peňažnou zásobou v krajine a vo všeobecnosti má nepriaznivý vplyv na kúpnu silu peňazí. Inflácia je tiež mierou rastu spotrebiteľských cien a je jedným z najčastejšie vykazovaných ekonomických ukazovateľov.

Čo je inflácia a ako sa meria? Inflácia sa meria indexom spotrebiteľských cien. Tento index sleduje zmeny cien všetkých tovarov a služieb za určité obdobie. Index vypočítava Štatistický úrad SR.

Index spotrebiteľských cien je zložený z koša tovarov a služieb, ktoré sa považujú za reprezentatívne pre životné náklady na Slovensku. Do „koša“ patria všetky tovary a služby, ktoré spotrebujú slovenské domácnosti počas roka. Každý produkt má vlastnú cenu, ktorá sa môže časom meniť.

Porovnaním celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom čase pred rokom možno získať ročnú mieru inflácie. Kôš sa každoročne reviduje a aktualizuje, aby sa zabezpečilo, že presne odráža životné náklady na Slovensku.

Teraz už je jasné, čo je inflácia. Treba však vedieť ako vplýva aj na životy obyvateľov krajiny. Účinky inflácie na občanov môžu byť rôzne. Vo všeobecnosti vedie rastúca inflácia k poklesu kúpnej sily peňazí. Keďže ceny rastú, občania musia za tovary a služby platiť viac ako predtým.

Inflácia má tiež vplyv na výmenné kurzy meny. Ak sa napríklad za euro dá získať viac peňazí v cudzej mene, euro sa tak zhodnocuje a zahraničné výrobky sa tak pre obyvateľov eurozóny stávajú lacnejšie. Aktuálny výmenný kurz eura napríklad voči českej korune si možno prepočítať v menovej kalkulačke cz.

To môže občanom spôsobiť rôzne problémy, od ekonomických ťažkostí až po nemožnosť kúpiť si tovar a služby, ktoré by si inak mohli dovoliť.

Inflácia Slovenska je rekordne vysoko

Inflácia Slovensko v posledných rokoch silno zasiahla. Kým v eurozóne sa tempo rastu cien začalo spomaľovať, inflácia na Slovensku zostáva stále štvrtá najvyššia spomedzi štátov eurozóny.

Najväčší vplyv na infláciu Slovenska mali najmú rastúce ceny potravín. Z mesiaca na mesiac zdraželo mäso, zelenina, chlieb či mliečne výrobky. Inflácia má vplyv aj na ceny bývania a energie, ktoré v prvých mesiacoch tohto roka tiež vzrástli. Dotklo sa to cien dodávok vody, stočného či cien tepelnej energie.

Inflácia Slovensko zasiahla v posledných rokoch v súvislosti s koronakrízou, mieru inflácie zvýšila aj vojna na Ukrajine či krízy slovenskej vlády. V roku 2021 bola zaznamenaná najvyššia miera inflácie na Slovensku za posledných 10 rokov.

Na infláciu vplývajú aj zmeny vo vládnej politike

Čo je inflácia už bolo povedané, avšak na rast cien vplývajú mnohé udalosti doma i v zahraničí. V ostatných rokoch sa svetové ekonomiky stretávali s následkami koronakrízy, ktorá zasiahla celý svet. Aktuálne na vývoj cien vpláva vojna na Ukrajine.

• Hlavnou hnacou silou inflácie je rýchlosť obehu peňazí, teda rýchlosť, akou peniaze menia svoje majiteľa. Keď sa peniaze pohybujú rýchlejšie, ceny majú tendenciu rásť. Ľudia totiž majú väčší disponibilný príjem, sú ochotní nakupovať viac tovarov a služieb, a to vytvára tlak na rast cien.
• Okrem toho, keď bankový systém zvyšuje ponuku peňazí – napríklad prostredníctvom stratégií kvantitatívneho uvoľňovania, ceny majú tendenciu rásť, pretože v obehu je viac peňazí, za ktoré možno nakupovať tovary a služby.
• Faktorom môže byť aj dostupnosť tovarov a služieb vo vzťahu k dopytu a ponuke. Ak je k dispozícii menej tovarov a služieb na nákup, v dôsledku obmedzenej ponuky, potom majú ceny tendenciu primerane rásť.
• Infláciu môžu spôsobiť aj geopolitické udalosti, ako sú vojny alebo prírodné katastrofy. V mnohých prípadoch sa môžu výrazne zvýšiť náklady na výrobu tovarov a služieb, čo vedie k zvýšeniu cien.
• Infláciu výrazne ovplyvňujú aj zmeny vo vládnej politike, napríklad zmeny daní alebo dotácií. Ak napríklad vláda zvýši dane, podniky môžu reagovať zvýšením cien, aby kompenzovali dodatočné náklady. Podobne vládne dotácie môžu znížiť náklady na určité tovary a služby, čím sa celkové ceny znížia.
• Inflačné tlaky môžu vzniknúť prostredníctvom miezd, ktoré môžu byť ovplyvnené kolektívnym vyjednávaním, vyjednávacou silou jednotlivcov a zmenami minimálnej mzdy. Keď sa mzdy zvyšujú, podniky môžu byť nútené pokryť svoje náklady zvýšením cien, čo vedie k vyššej miere inflácie.

Inflácia je zložitý ekonomický jav. Hoci ju ovplyvňuje spektrum ekonomických premenných, pochopenie toho, ako jednotlivé zložky zohrávajú úlohu, môže jednotlivcom a podnikom umožniť predvídať zmeny a prijímať informovanejšie finančné rozhodnutia.

Rozdiel medzi stagfláciou a defláciou

S ekonomickou situáciou a rastom cien je spojených niekoľko pojmov. Rast cien nazývame infláciou, avšak v ekonomike môžu nastať aj ďalšie situáciu, ktoré vplývajú na ceny tovarov. Opakom inflácie je deflácia, teda pokles všeobecnej cenovej hladiny tovarov a služieb.

Nastať tiež môže situácia nazývaná stagflácia. Charakterizuje ju pomalý hospodársky rast spolu s vysokou mierou inflácie a rastúcou nezamestnanosťou.

• Podstatou stagflácie je kombinácia rastúcich cien a stagnácie hospodárstva. Dochádza k nej vtedy, keď ekonomika zažíva obdobie rastu, po ktorom nasleduje spomalenie výroby, čo vedie k poklesu dopytu a nárastu tovarov a služieb, ktoré nie sú uspokojené. Ceny zároveň rastú v dôsledku vyšších výrobných nákladov, nie väčšieho dopytu po tovaroch a službách.
• Dôsledkom stagflácie je zhoršenie situácie občanov – ich kúpna sila sa znižuje, pretože náklady na tovary rastú rýchlejšie, ako môžu rásť mzdy. To vedie k poklesu reálnych miezd, čo má za následok špirálu nízkeho spotrebiteľského dopytu, nedostatok investícií do výrobných činností a ďalšie spomalenie ekonomiky.

Vlády zvyčajne reagujú na stagfláciu prístupom, ktorý kombinuje fiškálnu a menovú politiku. Tá zahŕňa strategické znižovanie daní s cieľom zvýšiť kúpnu silu občanov, ako aj realizáciu zníženia úrokových sadzieb s cieľom podporiť požičiavanie a výdavky.

Dlhodobé stratégie zahŕňajú zameranie sa na konkrétne priemyselné odvetvia alebo geografické oblasti pomocou vládnych výdavkov alebo úprav menovej a fiškálnej politiky.

Stagflácia zostáva v modernom hospodárstve reálnym problémom a môže mať dlhodobé účinky. Je dôležité, aby vlády tento jav pochopili a monitorovali, aby mohli vypracovať účinné protiopatrenia.

Deflácia – ani pokles cien ekonomike veľmi neprospieva

Deflácia je pokles všeobecnej cenovej hladiny tovarov a služieb. Je opakom inflácie, ktorá predstavuje rast cien. Deflácia nastáva vtedy, keď sa zníži dopyt po tovaroch, čo vedie k poklesu produkcie. Keď sa výroba zníži, v ekonomike obieha menej peňazí, čo vedie k celkovému poklesu cien.

Deflácia Slovensko zasiahla v rokoch 2014-2017, keď ceny v tomto období klesali medziročne v priemere o 0,5 percenta.

Deflácia môže spôsobiť ekonomické ťažkosti. Podniky, ktoré vyrábajú produkty, nemusia byť schopné v deflačnom prostredí zarobiť toľko peňazí, čo vedie k zníženiu miezd a potenciálnej strate pracovných miest. Tento pokles kúpnej sily môže spôsobiť, že podniky znížia produkciu a nakoniec ukončia svoju činnosť.

Deflácia môže nastať aj prirodzene, keď dôjde k technologickej inovácii, ktorá zvýši efektívnosť, čo vedie k poklesu cien. Tento typ deflácie je často prospešný, pretože môže viesť k zvýšeniu výroby a zlepšeniu kvality života.

Na záver možno konštatovať, že deflácia je ekonomická situácia, ktorá môže spôsobiť zníženie výroby a zníženie kúpnej sily. Je opakom inflácie a môže mať vážne hospodárske dôsledky.

Centrálne banky sa môžu pokúsiť obmedziť deflačné sily prostredníctvom expanzívnych opatrení. Prirodzená deflácia v dôsledku technologických inovácií môže byť v niektorých prípadoch prospešná.

Hyperinflácia – keď ceny rastú príliš rýchlo

Ide o mimoriadne rýchly a nekontrolovateľný nárast všeobecných cien tovarov a služieb v ekonomike krajiny. Hyperinflácia je často znepokojujúca, pretože môže rýchlo a výrazne znížiť hodnotu majetku človeka, môže nepriaznivo ovplyvniť hodnotu národnej meny a môže spôsobiť zbedačenie veľkej časti občanov.

Najčastejšou príčinou hyperinflácie je, keď vláda vytlačí príliš veľa peňazí, ktoré nie sú plne kryté žiadnou formou hmotného majetku. Ak napríklad vláda nadmerne míňa peniaze na financovanie vojnového úsilia alebo ak štát tlačí príliš veľa peňazí na splatenie svojho veľkého dlhu, môže to spôsobiť, že peňažná zásoba sa stane ľahko dostupnou a hojnou, čo vedie k inflačným tlakom v ekonomike.

V týchto prípadoch začnú ceny tovarov a služieb drasticky stúpať, čo vedie k rovnako drastickému rastu cien ostatných tovarov a služieb. V dôsledku toho začnú nakupujúci pociťovať účinky nafúknutých cien, čo vedie k ďalšiemu hospodárskemu napätiu.

Hyperinfláciu môžu spôsobiť aj vonkajšie faktory. Napríklad, keď je krajina vystavená medzinárodným sankciám alebo embargám, môže to spôsobiť vážny nedostatok základných zdrojov v krajine. Keď sa tieto zdroje stanú nedostatočnými, ceny potrebných tovarov a služieb veľmi rýchlo stúpnu, čo vedie k extrémnej miere inflácie.

Našťastie existujú spôsoby, ako hyperinfláciu zvládnuť a prípadne aj kontrolovať.

• Vlády môžu pracovať na vytvorení rozpočtového prebytku, znížiť agregátny dopyt alebo zhodnotiť menu.
• Účinky hyperinflácie na jednotlivcov je možné zmierniť aj prechodom na stabilnejšiu menu alebo využívaním alternatívnych foriem úspor, ako sú drahé kovy alebo kryptomena.

Celkovo hyperinflácia znamená určitý druh hospodárskeho kolapsu v krajine, preto je vždy najlepšie prijať potrebné opatrenia na ochranu seba a svojich financií pred jej účinkami.

Inflácia na Slovensku za posledných 10 rokov

Ekonomické správy v posledných rokoch hovoria o najvyššej miere inflácie na Slovensku za posledných 10 rokov. Narástli najmä ceny potravín, ale infláciu pocítili ľudia aj pri cenách za bývanie a energie či na cenách pohonných hmôt.

Na slovenskú ekonomiku mali v posledných rokoch dopady nielen celosvetová epidémia ochorenia covid19, ale aj rozpútanie vojny v susednej Ukrajine a nemalou mierou k stúpaniu cien prispeli aj krízy slovenskej vlády.

Kým v roku 2013 bola medziročná miera inflácie na úrovni 1,47 percenta, v roku 2023 sa vyšplhala na rekordných 14,8 percenta. Od vlaňajška tak medziročne stúpla o približne 2 percentá. Prepad miery inflácie nastal len v rokoch 2014-2017, keď bola miera inflácie v záporných číslach.