Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz

diagnozy pre invalidny dochodok

Aké diagnózy môžu žiadateľa oprávniť na invalidný dôchodok? Aký je rozdiel medzi polovičným a čiastočným invalidným dôchodkom? Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz poskytuje prehľadný systém, ktorý stanovuje, kto má nárok na túto podporu. Diagnózy na invalidný dôchodok zahŕňajú nielen fyzické obmedzenia, ako sú ochorenia chrbtice, no aj psychiatrické diagnózy, ktoré výrazne ovplyvňujú schopnosť pracovať.

Ako sa však invalidný dôchodok vypočíta a aká je jeho maximálna výška? Rôzne faktory, vrátane zdravotného postihnutia a rokov odpracovaných pred ochorením, môžu ovplyvniť výslednú sumu. Ráta sa invalidný dôchodok do dôchodku?

Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz

Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz je kľúčovým nástrojom pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. Tento systém pomáha určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe závažnosti konkrétnych diagnóz. V závislosti od závažnosti ochorenia môže byť priznaný čiastočný alebo plný invalidný dôchodok.

Ako funguje bodovanie diagnóz?

Každá choroba v zozname diagnóz na invalidný dôchodok je obodovaná určitou percentuálnou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Táto miera sa pohybuje od 5 % pri miernejších ochoreniach až po 100 % pri najzávažnejších prípadoch, ako sú napríklad stavy po ťažkých úrazoch, duševné ochorenia či ochorenia miechy. Presné percento určuje posudkový lekár, pričom zohľadňuje individuálny zdravotný stav pacienta.

Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok zahŕňa široké spektrum zdravotných problémov – od fyzických poškodení po chronické ochorenia a psychické poruchy. Pre úplný prehľad je možné využiť detailný dokument, ktorý obsahuje až 41 strán diagnóz a ich podrobné kategórie.

Súbežné diagnózy a bodovanie

V prípade, že pacient trpí viacerými diagnózami, sa percentá za jednotlivé ochorenia nesčítavajú priamočiaro. Najvyššie body sa udeľujú za tzv. hlavnú diagnózu, pričom za každú ďalšiu sa pridáva maximálne 10 %. Tento systém zabezpečuje spravodlivé posúdenie nároku na invalidný dôchodok.

Tabuľka diagnóz na invalidný dôchodok

Nižšie je stručný prehľad niektorých diagnóz a ich bodovania:

Názov diagnózyMiera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
Infekčné a parazitárne choroby10 % – 80 %
Duševné choroby a poruchy správania15 % – 100 %
Choroby dolných dýchacích ciest5 % – 90 %
Choroby srdca5 % – 90 %
Stavy po úrazoch5 % – 100 %
Choroby kože a podkožného väziva5 % – 90 %
Choroby kĺbov a artropatie10 % – 80 %

Individuálny posudok

Nárok na invalidný dôchodok závisí nielen od zoznamu chorôb, ale aj od individuálneho zdravotného posúdenia. Posudkový lekár zohľadňuje závažnosť ochorenia, jeho vplyv na každodenný život a schopnosť vykonávať prácu. Niektoré diagnózy majú presné rozpätie bodovania, iné sú hodnotené presným percentom.

Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz poskytuje systematický spôsob na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa.

Diagnózy na invalidný dôchodok

Diagnózy na invalidný dôchodok sú základom pre posúdenie, o koľko percent klesla schopnosť zárobkovej činnosti osoby v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Invalidita je definovaná ako stav, pri ktorom dochádza k zníženiu schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým jednotlivcom. Tento pokles posudzuje odborný lekár na základe zdravotnej dokumentácie, funkčných vyšetrení a komplexného zdravotného posúdenia.

Choroby a diagnózy oprávňujúce na invalidný dôchodok sú rozdelené do viacerých kategórií, pričom každá kategória zahŕňa špecifické zdravotné postihnutia:

  • infekčné a parazitárne ochorenia
  • choroby krvi a krvotvorných orgánov
  • poruchy imunity (napr. imunodeficitné stavy, chronický únavový syndróm)
  • duševné poruchy a psychiatrické diagnózy
  • choroby nervového systému (poškodenia mozgu, miechy)
  • choroby pohybového aparátu (napr. dorzopatie, artrózy, poúrazové stavy)
  • choroby srdcovo-cievnej sústavy
  • choroby dýchacej sústavy

Každá diagnóza na invalidný dôchodok je v právnych predpisoch hodnotená podľa vopred stanovených tabuliek, ktoré určujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Tieto tabuľky taktiež zohľadňujú možnosť zvýšenia percenta až o 10 %, ak kombinácia viacerých zdravotných postihnutí výrazne znižuje schopnosť pracovať.

V prípade, že konkrétna diagnóza nie je uvedená v zozname, posudzovateľ určí mieru poklesu na základe porovnateľného zdravotného stavu. Diagnózy sú navyše pravidelne preskúmavané prostredníctvom kontrolných lekárskych prehliadok, ktorých cieľom je preveriť trvanie invalidity a aktuálnosť posúdenia.

Invalidný dôchodok je tak dôležitou pomocou pre tých, ktorých zdravotný stav znemožňuje vykonávať prácu v plnom rozsahu, pričom diagnózy na invalidný dôchodok poskytujú presne určené kritériá pre spravodlivé rozhodovanie.

Ako sa posudzuje miera invalidity – invalidný dôchodok a tabuľky

Invalidný dôchodok a tabuľky sú k dispozícii na posúdenie rôznych úrovní invalidity a poskytujú prehľad o miere poklesu pracovnej schopnosti v závislosti od zdravotného stavu jednotlivca.


Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako stav, ktorý znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a podľa medicínskych poznatkov pretrváva dlhšie ako jeden rok. Miera invalidity sa hodnotí porovnaním telesných, duševných a zmyslových schopností poistenca s jeho zdravotným stavom a schopnosťami zdravej osoby. Na tento účel sa často využívajú invalidný dôchodok – tabuľky, ktoré ponúkajú prehľad o rôznych percentách poklesu pracovnej schopnosti.


Ako sa stanovuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť?

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

  1. Lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zahŕňajú hodnotenie liečby, diagnostické závery, stabilizáciu ochorenia, jeho ďalší priebeh a plánovanú terapiu.
  2. Komplexných funkčných vyšetrení, pričom sa zohľadňuje zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosť prípravy na nové zamestnanie, pracovná rehabilitácia alebo rekvalifikácia.

Dĺžka dôchodkového poistenia

Na priznanie je potrebné splniť podmienku minimálneho počtu odpracovaných rokov dôchodku, ktorá závisí od veku, a to podľa nasledujúcej tabuľky:

  • do 20 rokov – menej ako 1 rok
  • 20-24 rokov – najmenej 1 rok
  • 25-28 rokov – najmenej 2 roky
  • 29-34 rokov – najmenej 5 rokov
  • 35-40 rokov – najmenej 8 rokov
  • 41-45 rokov – najmenej 10 rokov
  • nad 45 rokov – najmenej 15 rokov

Fyzické osoby, ktoré sa stali invalidnými počas doktorandského štúdia (denná forma) do 26 rokov, a osoby s trvalým pobytom na území Slovenska, majú takisto nárok na invalidný dôchodok. Tieto podmienky sú podrobne uvedené aj v invalidný dôchodok – tabuľky, ktoré poskytujú jasný prehľad o minimálnych požiadavkách na dobu poistenia.

V prípade invalidity spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa podmienka počtu odpracovaných rokov považuje za splnenú. To isté platí pre doktorandov a osoby starajúce sa o nezaopatrené deti, ktoré sa stali invalidnými.

Čiastočný (polovičný) invalidný dôchodok – výhody a podstata

Čiastočný invalidný dôchodok prináša niekoľko výhod, ktoré sú významné pre zachovanie ekonomickej stability a kvality života osoby so zdravotným postihnutím. Tieto výhody zahŕňajú:

VýhodaPopis
Finančná podporaPoskytuje pravidelný príjem na zabezpečenie základných potrieb, čo umožňuje preklenúť rozdiel medzi predchádzajúcim príjmom a aktuálnymi schopnosťami pracovať.
Možnosť pracovaťNa rozdiel od plného invalidného dôchodku umožňuje osobám pracovať v rámci svojich možností, čím si môžu udržať aktívny životný štýl a zvýšiť celkové príjmy.
Zachovanie sociálneho kontaktuPráca alebo iné aktivity umožňujú osobám zostať v kontakte s pracovným kolektívom a spoločnosťou, čo má pozitívny vplyv na psychickú pohodu a sebarealizáciu.
Ochrana dôchodkových nárokovPočas poberania čiastočného invalidného dôchodku osoba naďalej získava nároky na starobný dôchodok, čo je dôležité pre zabezpečenie budúcnosti.
Podpora zamestnávateľovMnohé firmy ponúkajú pracovné miesta pre osoby so zdravotným znevýhodnením, pričom zamestnávatelia môžu využiť rôzne daňové úľavy a príspevky na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb.
Zlepšenie kvality životaKombinácia finančnej podpory a možnosti pracovať vedie k vyššej miere nezávislosti, sociálnej stability a celkovej spokojnosti so životom.

Odborníci poukazujú na to, že čiastočný invalidný dôchodok predstavuje dôležitý prvok sociálneho zabezpečenia, ktorý umožňuje kombináciu zdravotného zotavenia, ekonomickej stability a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento model je výhodný nielen pre jednotlivcov, no aj pre ekonomiku, pretože podporuje pracovné zapojenie osôb so zdravotným postihnutím, čím znižuje náklady štátu na úplné invalidné dôchodky.

Kľúčovou výhodou je flexibilita – osoby si môžu upraviť svoj pracovný režim podľa svojich možností a zdravotného stavu, čím sa znižuje riziko úplného vylúčenia z trhu práce.

Pokiaľ ide o systémové výhody, čiastočný invalidný dôchodok motivuje osoby k aktívnemu zapojeniu do pracovného procesu, čo zároveň pomáha udržiavať ich sociálnu a psychickú pohodu.

Ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok?

Výpočet čiastočného invalidného dôchodku je založený na presne stanovených pravidlách a vzorcoch, ktoré zohľadňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, obdobie dôchodkového poistenia a ďalšie faktory. Tento proces je komplexný a má zabezpečiť, aby výška dôchodku odrážala zdravotný stav a pracovné možnosti poistenca.


Hlavné faktory ovplyvňujúce výpočet čiastočného invalidného dôchodku

Pri výpočte sa zohľadňujú tri základné parametre:

  1. POMB (Priemerný osobný mzdový bod) – predstavuje priemernú výšku zárobku počas obdobia dôchodkového poistenia v pomere k priemernej mzde v národnom hospodárstve.
  2. ODP (Obdobie dôchodkového poistenia) – zahŕňa obdobie, ktoré poistenec získal pred vznikom invalidity, a tzv. pripočítané obdobie, t. j. obdobie od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku.
  3. ADH (Aktuálna dôchodková hodnota) – mení sa každoročne a je určená zákonom v závislosti od ekonomických ukazovateľov.

Vzorce pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku

Pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40 % až 70 %:

(POMB × ODP × ADH) × percentuálna miera poklesu

Ak invalidita vznikla z dôvodu vlastného zavinenia (napr. požitím alkoholu alebo drog):

(POMB × ODP × ADH) ÷ 2
alebo
(POMB × ODP × ADH) × percentuálna miera poklesu) ÷ 2


Výpočet pri poistencovi do 20 rokov bez dostatočného obdobia dôchodkového poistenia

Namiesto hodnoty POMB sa použije konštanta 0,67, čo znižuje výslednú sumu dôchodku.

Pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %:

0,67 × ODP × ADH

Pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40 % až 70 %:

(0,67 × ODP × ADH) × percentuálna miera poklesu

Dôležité aspekty výpočtu

  • Individuálny prístup: Výpočet zohľadňuje jedinečné podmienky poistenca vrátane jeho zdravotného stavu, veku a odpracovaných rokov.
  • Zohľadnenie pripočítaného obdobia: Obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku výrazne ovplyvňuje celkovú sumu.
  • Zmena ADH: Aktuálna dôchodková hodnota sa každoročne upravuje, čo môže ovplyvniť výšku dôchodku.

Výpočet čiastočného invalidného dôchodku je navrhnutý tak, aby zabezpečil spravodlivú a primeranú finančnú podporu pre osoby, ktorých zdravotný stav im neumožňuje plnohodnotne sa zapojiť do pracovného života.

Dôchodková kalkulačka – maximálna výška invalidného dôchodku

S blížiacim sa januárom 2025 sa poberatelia invalidných dôchodkov môžu tešiť na zvýšenie svojich príjmov. Táto každoročná valorizácia dôchodkov reaguje na medziročný rast spotrebiteľských cien, ktorý Štatistický úrad Slovenskej republiky stanovil na 2,1 % za prvý polrok 2024.

Ak sa chce niketo rýchlo a jednoducho dozvedieť, aká bude jeho nová výška dôchodku, dôchodková kalkulačka je tým najlepším pomocníkom aj pri tom ako zistiť maximálnu výšku invalidného dôchodku.

Ako funguje dôchodková kalkulačka?

Dôchodková kalkulačka umožňuje vypočítať, o koľko sa váš dôchodok zvýši po valorizácii. Stačí zadať aktuálnu výšku vášho dôchodku a kalkulačka automaticky vypočíta novú sumu na základe nárastu o 2,1 %. Napríklad na portáli Peniaze.sk je užitočná sekcia – „Dôchodky“, kde je kalkulačka dostupná. Táto jednoduchá pomôcka behom pár sekúnd ukáže, koľko peňazí bude človek dostávať od januára 2025.

Valorizácia dôchodkov v číslach

Valorizácia vychádza z niekoľkých faktorov, ako je:

  • Osobný mzdový bod (POMB): Zohľadňuje vaše príjmy počas pracovného života.
  • Obdobie dôchodkového poistenia: Ide o počet rokov, počas ktorých ste boli poistení.
  • Pripočítané obdobie: Obdobie od vzniku nároku na dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Pre rok 2025 je aktuálna dôchodková hodnota (ADH) stanovená na 19,20 €.

Prečo využiť dôchodkovú kalkulačku?

Použitie kalkulačky šetrí čas a eliminuje potrebu manuálnych výpočtov. Navyše si človek môže byť istý, že výsledky budú presné a v súlade s aktuálnymi legislatívnymi úpravami. Kalkulačky dostupné online, napríklad na portáli Peniaze.sk, okrem výpočtov ponúknu aj ďalšie informácie o dôchodkových systémoch, valorizáciách a podmienkach pre poberanie dôchodku.

dochodkova kalkulacka
Nezáleží na tom, či je niekto poberateľom invalidného dôchodku alebo iného typu dôchodku – dôchodková kalkulačka je efektívnym riešením pre každého, kto chce mať jasný prehľad o svojich príjmoch po valorizácii. Stačí ju vyskúšať a získať presné informácie, ktoré pomôžu lepšie plánovať financie.

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok sú jednou z najčastejších príčin, prečo sa u poistencov posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Duševné choroby a poruchy správania, ako depresia, úzkostné poruchy či syndróm vyhorenia, majú závažný dopad na kvalitu života, pracovnú výkonnosť a schopnosť adaptácie.

Pri posudzovaní invalidity sa hodnotí nielen samotná diagnóza, ale aj jej dlhodobý vplyv na osobnosť poistenca, jeho emocionálnu stabilitu, schopnosť prispôsobiť sa okoliu a možnosti pracovného či sociálneho zaradenia. Rozhodujúce sú pretrvávajúce symptómy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť organizmu, a tiež závažnosť zdravotných komplikácií.

Aké psychiatrické diagnózy môžu viesť k invalidnému dôchodku?

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok zahŕňajú široké spektrum stavov, vrátane:

  • Depresívnych porúch – Depresia, ktorá postihuje viac ako 300 000 ľudí na Slovensku, je jednou z najčastejších príčin invalidity. Pri nepriaznivom priebehu môže viesť k uznaniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
  • Úzkostných porúch – Nezvládnuteľná úzkosť môže výrazne ovplyvniť pracovnú výkonnosť, čo môže byť základom pre priznanie invalidity.
  • Syndrómu vyhorenia – Tento stav Svetová zdravotnícka organizácia zaradila do Medzinárodnej klasifikácie chorôb a jeho dôsledky môžu byť invalidizujúce, najmä ak vedie k ďalším psychickým problémom.
  • Porúch správania a príjmu potravy – Syndrómy, ako mentálna anorexia, môžu viesť k podstatnému zníženiu výkonnosti organizmu, vrátane anémie či adynamie.

Ekonomické a sociálne dôsledky psychiatrických ochorení

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok majú aj výrazný ekonomický dopad. Na Slovensku ročné náklady spojené s depresiou dosahujú 71 miliónov €, pričom takmer tretinu tvoria zdravotné náklady a zvyšok sociálne náklady spôsobené stratou produktivity.

Podľa odborníkov môže zamestnanec trpiaci depresiou stratiť až 60 pracovných dní ročne, pričom veľká časť pacientov (viac ako 162 000) sa nelieči, čo ešte zvyšuje nepriamy dopad na ekonomiku.

Invalidita a psychiatrické ochorenia v číslach

Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že psychiatrické diagnózy môžu viesť k priznaniu invalidity v rozsahu nad 40 %. Pretrvávajúce symptómy, ako sú emocionálne výkyvy, nezvládnuteľné pudové správanie alebo potreba ústavnej liečby, sú hlavnými faktormi pri posudzovaní invalidity v súvislosti s duševnými chorobami.

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok tak predstavujú dôležitý sociálny a ekonomický problém, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť nielen zo strany zdravotníckych inštitúcií, no aj spoločnosti ako celku.

Nárok na invalidný dôchodok – chrbtica

Bolesti a ochorenia chrbtice sú taktiež jednou z najčastejších príčin, pre ktoré si ľudia žiadajú o invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok pri problémoch s chrbticou závisí od konkrétnej diagnózy a miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Podľa aktuálnych pravidiel musí byť miera obmedzenia vyššia ako 40 %, aby bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, a viac ako 70 %, ak ide o plný invalidný dôchodok.

Diagnózy spojené s chrbticou a invalidným dôchodkom

Medzi najčastejšie ochorenia chrbtice, ktoré môžu ovplyvniť nárok na invalidný dôchodok, patria degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek, stavy po úrazoch alebo operáciách chrbtice, skoliózy, Bechterevova choroba či Scheuermannova choroba. Priznanie invalidného dôchodku závisí od závažnosti ochorenia:

  • Ľahké funkčné postihnutie: Napríklad mierna bolesť a obmedzenie pohyblivosti (10 % až 20 %).
  • Stredne ťažké funkčné postihnutie: Napríklad obmedzenie pohybu, svalová slabosť alebo časté nervové dráždenie (20 % až 50 %).
  • Ťažké funkčné postihnutie: Napríklad výrazné obmedzenie statiky chrbtice, chronické bolesti a poruchy svalového korzetu (50 % až 80 %).

Nárok na invalidný dôchodok pri chrbtici – ako sa posudzuje?

Lekárske posudky zohrávajú kľúčovú úlohu pri hodnotení zdravotného stavu. Ak máte bolesti chrbtice, diagnóza musí byť podložená objektívnymi medicínskymi nálezmi, ako sú röntgenové snímky, MRI alebo posudky odborníkov. Najčastejšie sa posudzujú:

  1. stav statiky a dynamiky chrbtice
  2. prítomnosť nervového a svalového dráždenia
  3. zníženie fyzickej výkonnosti
  4. reakcia na liečbu a prognóza ochorenia

Dôležité je, aby diagnóza bola presne zdokumentovaná vo vašej zdravotnej karte, pretože nárok na invalidný dôchodok pri chrbtici závisí od jasných objektívnych dôkazov.

Subjektívne a objektívne faktory pri problémoch s chrbticou

Hoci bolesť chrbtice je častým dôvodom žiadosti o invalidný dôchodok, ide o subjektívny príznak, ktorý sa hodnotí spolu s objektívnymi faktormi. Každý človek má inú toleranciu bolesti, no rozhodujúci je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Kedy vzniká reálny nárok na invalidný dôchodok s chrbticou?

Ak niekto trpí dlhodobými problémami s chrbticou a jeho miera obmedzenia zárobkovej činnosti presahuje 40 % (čiastočný invalidný dôchodok) alebo 70 % (plný invalidný dôchodok), môže si podať žiadosť o invalidný dôchodok. Ak by miera poklesu schopnosti bola príliš nízka, môže vám byť žiadosť zamietnutá, no aj v takom prípade máte právo po čase požiadať o nové prehodnotenie zdravotného stavu.

Pri riešení invalidného dôchodku kvôli chrbtici je kľúčové poradiť sa so svojím lekárom a dôkladne zdokumentovať svoj zdravotný stav. Nárok na invalidný dôchodok chrbtica je vždy posudzovaný individuálne na základe konkrétnej diagnózy a jej dopadu na každodenný život a pracovnú schopnosť.

Ako sa vypočíta starobný dôchodok po invalidnom dôchodku?

Ak sje niekto poberateľom invalidného dôchodku a dovŕši dôchodkový vek, môže požiadať o prepočet a priznanie starobného dôchodku. Proces výpočtu je jasne definovaný a zabezpečuje, aby človek dostával penziu, ktorá bude pre neho finančne výhodnejšia. Sociálna poisťovňa porovná výšku invalidného dôchodku so starobným dôchodkom a stanoví, ktorý z nich bude vyplácaný.

Postup pri výpočte starobného dôchodku po invalidnom dôchodku

  1. Podanie žiadosti o starobný dôchodok
    Po dovŕšení dôchodkového veku (aktuálne 62 rokov a 76 dní) je potrebné podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne. Odporúča sa dohodnúť si termín na spísanie žiadosti.
  2. Výpočet starobného dôchodku
    Sociálna poisťovňa vypočíta výšku starobného dôchodku na základe doterajších odvodov do dôchodkového systému. Porovná ju s aktuálnou sumou invalidného dôchodku. Ak je starobný dôchodok vyšší, začne sa vyplácať starobný dôchodok.
  3. Rozhodovanie pri rovnakej sume
    Ak sú obe sociálne dávky – starobný aj invalidný dôchodok – na rovnakej úrovni, môžete si sami vybrať, ktorý dôchodok chcete dostávať.
  4. Pokračovanie výplaty invalidného dôchodku
    Ak o starobný dôchodok nepožiadate, váš invalidný dôchodok bude naďalej vyplácaný v pôvodnej výške. Nárok na invalidný dôchodok vám nezanikne.

Možnosť spätnej výplaty

O starobný dôchodok možno požiadať kedykoľvek po dovŕšení dôchodkového veku, a to aj spätne. Sociálna poisťovňa však môže spätne vyplatiť starobný dôchodok najviac za obdobie troch rokov odo dňa priznania nároku.

To, ako sa vypočíta starobný dôchodok po invalidnom dôchodku je dôležité pochopiť, aby človek mohol využiť systém vo svoj prospech a zabezpečil si finančne výhodnejšiu penziu.

Sociálna poisťovňa o zmene dôchodku písomne informuje a nový dôchodok začne vyplácať do 60 dní od podania žiadosti. Tento systém zabezpečuje, že poberatelia dôchodkových dávok budú dostávať vždy to, čo je pre nich najvýhodnejšie.

Ráta sa invalidný dôchodok do dôchodku?

Poberanie invalidného dôchodku má významný vplyv na výpočet starobného dôchodku. Ráta sa teda invalidný dôchodok do dôchodku? Áno, doba, počas ktorej človek poberá invalidný dôchodok, sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia, čo ovplyvňuje výšku starobného dôchodku.

Ako sa započítava doba poberania invalidného dôchodku?

  1. Doba dôchodkového poistenia
    Počas poberania invalidného dôchodku je táto doba uznaná ako obdobie dôchodkového poistenia. To znamená, že aj keď aktívne človek nepracuje, toto obdobie sa počíta pri výpočte výšky starobného dôchodku.
  2. Čiastočný invalidný dôchodok
    Od 1. januára 2004 sa obdobie poberania čiastočného invalidného dôchodku takisto považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Táto úprava zabezpečuje, že aj ľudia s čiastočnou invaliditou získavajú plný nárok na započítanie tohto obdobia.

Faktory ovplyvňujúce výpočet starobného dôchodku

Pri výpočte starobného dôchodku sa zohľadňuje niekoľko faktorov:

  • Pracovná aktivita počas poberania invalidného dôchodku
    Ak človek počas poberania invalidného dôchodku pracoval, získava ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a zvyšuje sa osobný mzdový bod.
  • Historické zmeny výpočtu
    Výpočet osobných mzdových bodov sa líšil podľa roku. Do roku 2007 platili iné pravidlá, od roku 2008 boli upravené, avšak nikdy nebude mať človek nižší mzdový bod, ako ten, ktorý bol určený pri invalidnom dôchodku.
  • Možnosť opätovného prepočtu
    Ak by výpočet starobného dôchodku vyšiel nižší ako suma invalidného dôchodku, Sociálna poisťovňa ponechá vyplácanie invalidného dôchodku. Neskôr možno požiadať o nový výpočet starobného dôchodku, ak sa situácia zmení (napríklad ak pracujete a získate ďalšie obdobie poistenia).

Valorizácie a predčasný dôchodok

Do výpočtu starobného dôchodku vstupujú aj jednotlivé valorizácie dôchodkov a rozhodnutie, či ide o riadny starobný dôchodok, alebo o predčasný starobný dôchodok. Tieto faktory majú vplyv na konečnú výšku vyplácanej dávky.

Ráta sa invalidný dôchodok do dôchodku?

Započítanie obdobia poberania invalidného dôchodku do dôchodku umožňuje:

  • Získať dlhšie obdobie dôchodkového poistenia, čo môže pozitívne ovplyvniť výšku starobného dôchodku.
  • Garantovať minimálny osobný mzdový bod na úrovni platnej počas invalidného dôchodku.
  • Zachovať možnosť prepočtu dôchodku v prípade, že výpočet starobného dôchodku bude nevýhodný.

Kedy môžu zobrať invalidný dôchodok?

Otázka, kedy môžu zobrať invalidný dôchodok, je pomerne jednoduchá. O invalidný dôchodok príde poberateľ ak počas kontrolnej lekárskej prehliadky zistia, že už nespĺňa podmienky zdravotného stavu potrebné na poberanie tejto dávky. Sociálna poisťovňa vykonáva tieto prehliadky s cieľom preskúmať, či sa zdravotný stav poberateľa nezlepšil do takej miery, že invalidný dôchodok už nie je oprávnený.

Kontrolná prehliadka – kedy a prečo?

Kontrolná prehliadka sa vykonáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. Ide o proces, ktorý hodnotí:

  • Predchádzajúci posudok zdravotného stavu – Posudkový lekár hodnotí zdravotný stav, ktorý bol dôvodom priznávania invalidného dôchodku.
  • Aktuálny zdravotný stav – Sleduje, či došlo k zlepšeniu alebo stabilizácii zdravotného stavu.
  • Dodržiavanie liečby a rehabilitácie – Posudzujú sa odporúčania na obnovenie pracovnej schopnosti alebo vhodné pracovné uplatnenie.

V prípade, že sa zistí, že zdravotný stav sa výrazne zlepšil a percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať už nedosahuje hranicu na priznanie invalidného dôchodku, môže byť dávka znížená alebo odobratá.

Kedy môže byť invalidný dôchodok odobratý?

Invalidný dôchodok môže byť odobratý v týchto prípadoch:

  1. Nezúčastnenie sa kontrolnej prehliadky
    Ak sa invalidný dôchodca na kontrolnú prehliadku bez závažných dôvodov nedostaví, Sociálna poisťovňa má právo pozastaviť výplatu invalidného dôchodku.
  2. Zlepšenie zdravotného stavu
    Ak odborné lekárske nálezy potvrdia, že zdravotný stav sa zlepšil a percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať klesne pod zákonom stanovenú hranicu, dôchodok môže byť odobratý.
  3. Porušenie liečebného režimu
    Sociálna poisťovňa posudzuje aj to, či invalidný dôchodca dodržiava predpísanú liečbu alebo rehabilitáciu. Nedodržiavanie môže byť dôvodom na prehodnotenie dávky.

Výnimky – kedy sa prehliadka nemusí vykonať?

V niektorých výnimočných prípadoch, napríklad pri stavoch, ktoré nie sú ovplyvniteľné liečbou alebo rehabilitáciou (napr. strata končatín, vážne onkologické ochorenia), kontrolná prehliadka nie je potrebná a invalidita sa považuje za trvalú.

Invalidný dôchodok je podmienený zdravotným stavom, ktorý posudzujú odborníci. Preto je dôležité byť pripravený na pravidelné kontroly a dokladovať svoj zdravotný stav.