Mimoriadný stav – Slovensko v čase výnimočnej situácie

V dnešnej dobe sú ĺudia svedkami náhlych zvratov, ktoré môžu ovplyvniť ich každodenný život. Tieto zvraty ich môžu postaviť pred mimoriadne situácie a vyžadovať mimoriadne reakcie. Jednou z takýchto situácií je vyhlásenie mimoriadneho stavu, ktorý môže mať významný dopad na mnohé aspekty spoločnosti.

Článok sa zameriava na to, čo znamená mimoriadná situácia, ako sa prejavuje na Slovensku a aký vplyv môže mať na platby v hotovosti.

Čo je to mimoriadna situácia

Mimoriadná situácia, pojem známy aj ako mimoriadny stav, predstavuje právny a organizačný režim, ktorý je vyhlásený v reakcii na naliehavé a vážne situácie, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, zdravie alebo poriadok. Tieto situácie môžu byť rozmanitého charakteru, od prírodných katastrof po krízy v oblasti verejného zdravotníctva a bezpečnosti.

Zámerom vyhlásenia mimoriadnej situácie je umožniť vláde alebo iným kompetentným orgánom prijať rýchle a výnimočné opatrenia na riešenie daného problému a minimalizovanie jeho dôsledkov.

Mimoriadný stav poskytuje právny rámec, ktorý umožňuje obmedziť určité občianske slobody a práva s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň kontroly a koordinácie v čase krízy. To zahŕňa obmedzenia na slobodu pohybu, zhromažďovania a iné občianske slobody, ktoré by v bežných okolnostiach boli zachované.

Výnimočné opatrenia vyžadujú takýto stav, pretože normálne právne postupy a opatrenia by boli nedostatočné na riešenie závažnosti situácie.

Mimoriadné situácie môžu nastať z rôznych dôvodov, ako napríklad prírodné katastrofy, epidémie, teroristické útoky, vojnové konflikty alebo iné hrozby pre verejnú bezpečnosť. Zvládnutie týchto situácií si vyžaduje rýchlu a efektívnu reakciu, a právny rámec mimoriadného stavu umožňuje orgánom zabezpečiť takúto reakciu.

Kto môže vyhlásiť mimoriadnu situáciu

Mimoriadna situácia je teda právny termín definovaný v Zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý označuje obdobie ohrozenia alebo následkov mimoriadnej udalosti, ktorá môže mať vplyv na život, zdravie alebo majetok obyvateľstva.

Mimoriadna situácia je vyhlasovaná v súlade s uvedeným zákonom a je dôsledkom samotnej mimoriadnej udalosti.

V súlade so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva je kompetentným orgánom na vyhlásenie a odvolanie mimoriadnej situácie vláda Slovenskej republiky, ak ohrozené alebo postihnuté územie presahuje hranice kraja.

Ak mimoriadna situácia postihuje územie kraja, právo vyhlasovať a odvolávať takúto situáciu má Okresný úrad nachádzajúci sa v sídle kraja. V prípade, že mimoriadna situácia vznikne na území konkrétnej obce, je povinnosťou obce vyhlasovať a odvolávať túto situáciu.

Vyhlásenie a odvolanie mimoriadnej situácie sú spravidla verejne oznámené prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, ako sú masmédiá, vrátane televízie a tlače.

Rozdiel medzi mimoriadnou situáciou a mimoriadnym stavom

Definícia núdzového (mimoriadneho) stavu nie je jasne vymedzená v zákone, no mimoriadny stav označuje špecifickú krízovú situáciu, ktorá môže byť vyhlásená vládou Slovenskej republiky za určitých podmienok.

V tejto situácii ide o skutočnosť, že došlo k alebo existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia životov a zdravia jednotlivcov.

Toto nebezpečenstvo môže vzniknúť v dôsledku rôznych faktorov, vrátane pandémií, udalostí ovplyvňujúcich životné prostredie a závažných materiálnych škôd spôsobených prírodnými katastrofami, haváriami, priemyselnými nehodami, dopravnými nehodami alebo inými prevádzkovými haváriami.

Podobne ako v prípade mimoriadnej situácie, vyhlásenie núdzového stavu je oznámené prostredníctvom masmédií, vrátane rozhlasu, televízie a tlače. Okrem toho sa vyhlásenie núdzového stavu zverejňuje aj v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Porovnanie medzi mimoriadnou situáciou a núdzovým(mimoriadnym) stavom:

Aspekt	Mimoriadná situácia	Núdzový stav
Právna úprava	Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva	Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
Orgán, ktorý vyhlasuje	Vláda SR, okresný úrad v sídle kraja, obec (v závislosti od územného obvodu)	Vláda SR
Dĺžka trvania	Neobmedzené	Nevyhnutný čas, najdlhšie 90 dní

Mimoriadna situácia na Slovensku

Na Slovensku sa mimoriadna situácia vyhlásila dvakrát v nedávnej minulosti.

• 12. marca 2020 v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19. Dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej situácie bolo riziko šírenia tohto ochorenia a potreba prijať opatrenia na ochranu verejného zdravia. Mimoriadná situácia spojená s pandémiou COVID-19 trvala až do 15. septembra 2023.

• 24. novembra 2021 v dôsledku hromadného prílevu cudzincov v reakcii na vojnu na Ukrajine. Dôvodom na jej vyhlásenie bolo zabezpečenie pomoci cudzincom, ktorí utiekli pred vojnou. Táto mimoriadná situácia spojená s hromadným prílevom cudzincov je na Slovensku platná dodnes.

Mimoriadna situácia v súvislosti s COVID-19

Mimoriadna situácia spojená s ochorením COVID-19 bola vyhlásená na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a odporúčania Úradu verejného zdravotníctva. V rámci tejto mimoriadnej situácie boli prijaté opatrenia, vrátane:

• obmedzenia pohybu osôb
• zákazu hromadných podujatí
• zavretí prevádzok a služieb
• povinnosti nosenia rúšok
• povinnosti testovania na COVID-19

Mimoriadná situácia v súvislosti s COVID-19 skončila 15. septembra 2023. Ak si v priebehu trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie osoba neplní svoje povinnosti, dopúšťa sa priestupku. Napríklad za porušenie povinnosti nosiť rúško (napr. v obchodoch, autobusoch) hrozila pokuta až 1 659 eur.

Mimoriadna situácia spojená s hromadným prílevom cudzincov

V rámci tejto mimoriadnej situácie boli prijaté opatrenia, vrátane:

• zriadenia dočasných táborov pre cudzincov
• zabezpečenia stravy, ubytovania a zdravotnej starostlivosti pre cudzincov
• zriadenia informačných centier pre cudzincov

Taktiež bola vyhlásená na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a odporúčania Úradu verejného zdravotníctva.

Mimoriadna situácia a platby v hotovosti

Mimoriadna situácia prinesla na Slovensku určité zmeny týkajúce sa platieb v hotovosti. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti (č. 394/2012 Z. z.) stanovuje limity pre hotovostné platby, pričom platba v hotovosti nesmie prevyšovať 15 000 eur na území Slovenskej republiky od 1. júla 2023. Tento limit sa však nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase mimoriadnej situácie.

Pravidlá týkajúce sa platieb v hotovosti v čase mimoriadnej situácie zahŕňajú aj to, že subjekty, ktoré prijímajú platby v hotovosti, sú v čase mimoriadnej situácie povinné evidovať tieto platby v účtovníctve.

Výnimky z limitu na platby v hotovosti v čase mimoriadnej situácie sú opodstatnené z viacerých dôvodov:

• Ochrana života a zdravia: Vzhľadom na to, že v čase mimoriadnej situácie môže dôjsť k poruche elektronických platobných systémov, platby v hotovosti sú nevyhnutné na zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva, ako sú potraviny, lieky a zdravotná starostlivosť.
• Ochrana finančného systému: Mimoriadna situácia môže spôsobiť narušenie finančného systému, čo môže mať vážne dôsledky na ekonomiku a obyvateľstvo. Platby v hotovosti v takýchto situáciách môžu byť nevyhnutné na zabezpečenie fungovania finančného systému a ochranu finančných prostriedkov obyvateľstva.

Príklady platieb v hotovosti v čase mimoriadnej situácie môžu zahŕňať platby za potraviny, lieky, zdravotnú starostlivosť, služby (ako je ubytovanie a doprava) a tovar (vrátane oblečenia a vybavenia domácnosti).

Výnimky z limitov na platby v hotovosti v čase mimoriadnej situácie majú významné dôvody a slúžia k zabezpečeniu potrieb obyvateľstva a stability finančného systému. Je dôležité poznamenať, že tieto opatrenia majú dočasný charakter a platia výlučne počas trvania mimoriadnej situácie na Slovensku.