Vzor pracovnej zmluvy – na dobu určitú, práca na polovičný úväzok a podmienky

Mnohí vstupujú na trh práce alebo uvažujú o kombinácii viacerých zamestnaní. Aké možnosti pracovná legislatíva ponúka? Vzor pracovnej zmluvy alebo presné podmienky pre pracovnú zmluvu na dobu určitú sú nevyhnutné dokumenty, ktoré upravujú vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Je možné kombinovať trvalý pracovný pomer a prácu na dohodu alebo dokonca pracovať v dvoch pracovných pomeroch u rôznych zamestnávateľov?

---

Obsah článku

---

Moderný pracovný trh ponúka aj flexibilné možnosti, ako je práca na polovičný úväzok, práca popri zamestnaní alebo vedľajší pracovný pomer, čo mnohým umožňuje lepšie zladiť kariéru s osobným životom. Aké sú však podmienky a limity, ktoré je potrebné dodržiavať? A ako správne nastaviť pracovný pomer na dobu určitú tak, aby bol v súlade so zákonom?

Pracovná zmluva – vzor a základné náležitosti

Pracovná zmluva je neoddeliteľnou súčasťou každého pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jej uzatvorenie je povinné a riadi sa ustanoveniami Zákonníka práce. Správne vypracovaný vzor pracovnej zmluvy slúži ako základný dokument, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán.

Zmluva môže byť doplnená o rôzne dodatky podľa špecifických požiadaviek zamestnávateľa alebo zamestnanca. Vzor pracovnej zmluvy predstavuje len inšpiráciu, preto odporúčame dokument vždy prispôsobiť konkrétnym potrebám.

Vzor pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva Uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zmluvné strany: Zamestnávateľ: Obchodné meno: ………………………………………….. Sídlo: ……………………………………………………… IČO: …………………………………………………….. Zápis v registri: …………………………………………. Konajúci prostredníctvom: ………………………………. (ďalej len „zamestnávateľ“) Zamestnanec: Meno a priezvisko: ……………………………………….. Adresa trvalého pobytu: ………………………………….. Dátum narodenia: ……………………………………….. (ďalej len „zamestnanec“) Článok I. Predmet zmluvy Táto zmluva zakladá pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu na pozícii ………………………………………… podľa pokynov nadriadeného. Článok II. Druh práce Zamestnanec vykonáva prácu na pozícii ………………………………………….. v súlade s opisom pracovného miesta (príloha č. 1). Článok III. Miesto výkonu práce Miesto výkonu práce: ……………………………………….. Zamestnávateľ si vyhradzuje právo vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Článok IV. Mzdové podmienky Mesačná mzda zamestnanca je stanovená vo výške ……………… EUR, prípadne podľa kolektívnej zmluvy. Článok V. Pracovný čas Týždenný pracovný čas je ……………. hodín. Prestávky na oddych a jedenie sa nezapočítavajú. Článok VI. Doba trvania pracovného pomeru Pracovný pomer je uzatvorený na dobu neurčitú / určitú do …………….. Článok VII. Skončenie pracovného pomeru Pracovný pomer môže byť ukončený písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán v súlade so Zákonníkom práce. Článok VIII. Ostatné podmienky Zamestnanec sa zaväzuje dodržiavať všetky vnútorné predpisy zamestnávateľa. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý má platnosť originálu. Podpisy zmluvných strán: V …………………………………. dňa ……………….. Za zamestnávateľa: ………………………………………….. Za zamestnanca: …………………………………………..

Pracovná zmluva na dobu určitú

Pracovná zmluva na dobu určitú je špecifická forma pracovného pomeru, ktorá má svoje legislatívne pravidlá a obmedzenia. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bola takáto zmluva platná. Nasledujúce informácie pomôžu pochopiť kľúčové aspekty tejto zmluvy.

Povinná písomná forma

Podľa § 48 Zákonníka práce musí mať pracovná zmluva na dobu určitú písomnú formu. Ak by táto podmienka nebola splnená, pracovný pomer by sa automaticky považoval za uzavretý na dobu neurčitú. To isté platí aj v prípade, ak nie je v zmluve jasne uvedená dĺžka trvania pracovného pomeru.

Maximálna dĺžka trvania

Pracovná zmluva na dobu určitú môže trvať maximálne dva roky. Počas tohto obdobia je možné zmluvu predĺžiť alebo opätovne uzavrieť maximálne dvakrát. Ak by sa pracovný pomer predlžoval viackrát, musí byť uvedený vecný dôvod, napríklad zastupovanie zamestnanca na materskej dovolenke alebo vykonávanie sezónnych prác.

Výnimky pre predĺženie zmluvy

Zákon umožňuje predĺženie zmluvy nad rámec dvoch rokov len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri vysokoškolských učiteľoch, tvorivých zamestnancoch vedy alebo zamestnancoch vykonávajúcich špecifické práce. Tieto výnimky musia byť odôvodnené povahou činnosti a ustanovené osobitnými predpismi.

Skúšobná doba

Pri pracovnej zmluve na dobu určitú môže byť dohodnutá skúšobná doba, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace (pri vedúcich zamestnancoch šesť mesiacov). Táto doba musí byť jasne uvedená v zmluve, inak je neplatná. V prípade opätovne uzavretých zmlúv na dobu určitú nie je možné dohodnúť novú skúšobnú dobu.

Odstupné

Zamestnancom, ktorých pracovná zmluva na dobu určitú skončí uplynutím dohodnutej doby, nevzniká nárok na odstupné. Ak však pracovný pomer skončí výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou, nárok na odstupné môže vzniknúť. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi dobrovoľne poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch.

Skončenie pracovného pomeru

Pracovná zmluva na dobu určitú končí automaticky uplynutím dohodnutej doby, bez ohľadu na to, či je zamestnanec práceneschopný alebo na materskej dovolenke. Výpoveď alebo dohoda o skončení pracovného pomeru sa uplatňujú iba v prípade predčasného ukončenia.

Kedy zvoliť pracovnú zmluvu na dobu určitú?

Tento typ pracovnej zmluvy je ideálny pre zamestnancov aj zamestnávateľov v situáciách, keď je pracovný pomer časovo obmedzený z dôvodu sezónnych prác, zastupovania alebo projektového charakteru práce. Pri jej uzatváraní je však dôležité dôsledne dodržať všetky legislatívne požiadavky, aby bola zmluva právne platná.

Pracovná zmluva a vedlajší pracovný pomer na dobu určitú – vzor

Ako si zarobiť popri hlavnej práci? Vedľajší pracovný pomer predstavuje obľúbený a flexibilný spôsob, ako dosiahnuť dodatočný príjem. Táto forma zamestnania je vhodná nielen pre študentov a dôchodcov, no aj pre zamestnancov na trvalý pracovný pomer, ktorí chcú využiť svoj čas a schopnosti na ďalší zárobok.

Čo zahŕňa vedľajší pracovný pomer?

Vedľajší pracovný pomer je možné vykonávať na základe dohôd o prácach vykonaných mimo hlavného pracovného pomeru. Zvyčajne zahŕňa:

• Dohody o pracovnej činnosti – pravidelné vykonávanie práce s obmedzeným počtom hodín za týždeň.
• Dohody o vykonaní práce – jednorazové práce, ako napríklad zhotovenie diela alebo krátkodobé brigády.
• Brigády – sezónne alebo krátkodobé pracovné príležitosti, ktoré sú ideálne pre flexibilný harmonogram.
• Podnikateľské aktivity – popri zamestnaní môžete prevádzkovať malú živnosť alebo pracovať na voľnej nohe.
• Iné príjmy – investovanie, odpredaj surovín, či poskytovanie služieb vo voľnom čase.

Každá z týchto možností umožňuje zabezpečiť vedľajší príjem bez narušenia hlavného zamestnania.

Kde hľadať pracovné ponuky pre vedľajší pracovný pomer?

Najlepším miestom na vyhľadávanie ponúk na vedľajší pracovný pomer sú online pracovné portály. Medzi najznámejšie patrí Brigada.sk, kde nájde záujemca stovky aktuálnych ponúk z rôznych oblastí. Okrem pracovných portálov možno ponuky vyhľadávať na webových stránkach spoločností alebo na sociálnych sieťach.

Na čo si dať pozor pri vedľajšom pracovnom pomere?

Pri výkone vedľajšej práce je potrebné dbať na splnenie právnych a administratívnych povinností:

• Ak máte trvalý pracovný pomer, uistite sa, že váš vedľajší pracovný pomer neporušuje pravidlá uvedené v pracovnej zmluve.
• Zabezpečiť si písomnú dohodu o práci, kde budú jasne stanovené podmienky, vrátane počtu hodín, mzdy a rozsahu práce.
• Sledovať limity týkajúce sa odpracovaných hodín. Podľa Zákonníka práce nesmie vedľajší pracovný pomer presiahnuť 20 hodín týždenne, ak ide o dohodu o pracovnej činnosti.

Vedlajší pracovný pomer – vzor

Zamestnávateľ: [Názov spoločnosti] [Sídlo spoločnosti] [IČO spoločnosti] Zamestnanec: [Meno a priezvisko zamestnanca] [Adresa zamestnanca] [Rodné číslo zamestnanca] Dohodnuté podmienky: Druh práce: Zamestnanec bude vykonávať prácu [názov pracovnej pozície, napr. „administratívny pracovník“]. Pracovný pomer: Zamestnanie je uzavreté ako vedľajší pracovný pomer v zmysle § 55 Zákonníka práce. Tento pracovný pomer bude trvať od [dátum začiatku] do [dátum ukončenia alebo „na dobu neurčitú“]. Pracovná doba: Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať prácu v rozsahu [počet hodín] hodín týždenne. Pracovná doba bude rozvrhnutá do [počet dní] pracovných dní, konkrétne: [Podrobnosti o pracovnej dobe – napríklad „Pondelok až Piatok, 4 hodiny denne.“] Mzdové podmienky: Zamestnanec bude za vykonanú prácu dostávať mzdu vo výške [suma] eur mesačne (brutto). Výplata bude vyplácaná [frekvencia vyplácania – napr. mesačne, na bankový účet]. Dovolenka a iné benefity: Zamestnanec má nárok na [počet dní] dní dovolenky ročne. Okrem toho mu môžu byť poskytnuté ďalšie benefity, ako napríklad [napr. stravné lístky, príspevok na dopravu]. Zrušenie pracovného pomeru: Tento pracovný pomer môže byť ukončený [spôsoby ukončenia pracovného pomeru – výpoveď, dohoda, atď.] podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. Záverečné ustanovenia: Tento pracovný pomer bol uzavretý v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a obe strany ho podpísali. Akékoľvek zmeny tejto zmluvy môžu byť vykonané len na základe písomnej dohody oboch strán. Dátum uzavretia zmluvy: [Dátum] Podpis zamestnávateľa: [meno a funkcia] Podpis zamestnanca: [Meno zamestnanca]

Dva pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov

Dva pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov sú v súčasnosti častou praxou, najmä medzi zamestnancami, ktorí hľadajú dodatočný príjem alebo chcú rozvíjať svoje profesionálne zručnosti. Tento prístup však vyžaduje dôkladné pochopenie legislatívnych pravidiel a povinností, ktoré s ním súvisia.

Dva pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov umožňujú zamestnancom:

• Získať vyšší príjem – Ide o možnosť doplniť si hlavný príjem o dodatočné zdroje.
• Rozšíriť svoje schopnosti – Práca v dvoch rôznych oblastiach umožňuje získavať nové skúsenosti.
• Flexibilitu v pracovnom čase – Pri vhodnom plánovaní je možné efektívne kombinovať viacero pracovných úväzkov.

Legislatíva, konkrétne Zákonník práce, rieši situácie, keď zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pri činnostiach s konkurenčným charakterom je nutné získať súhlas zamestnávateľa podľa §83 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nereaguje na žiadosť do 15 dní, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Výnimky a špecifiká

Súhlas zamestnávateľa nie je potrebný, ak druhý pracovný pomer zahŕňa činnosti ako:

• Vedecká alebo pedagogická činnosť,
• Literárna a umelecká činnosť,
• Činnosti, ktoré nie sú konkurenčné voči hlavnému zamestnaniu.

To poskytuje zamestnancom väčšiu voľnosť pri vykonávaní práce, ktorá nesúvisí s ich hlavným zamestnaním.

Časové a pracovné obmedzenia

Z pohľadu pracovného času sa dva pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov posudzujú samostatne. Avšak, podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (C-585/19), minimálny denný odpočinok sa uplatňuje ako celok na všetky pracovné pomery. Zamestnanec tak musí dodržiavať minimálnu dobu odpočinku medzi dvoma pracovnými dňami, čo je 11 hodín.

Povinnosti a odvody

Každý pracovný pomer podlieha samostatnému odvodovému režimu. Zamestnanec musí:

• Platiť sociálne a zdravotné odvody z oboch pracovných pomerov,
• Uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane iba u jedného zamestnávateľa.

Tento aspekt je kľúčový pri optimalizácii príjmov a daňového zaťaženia.

Trvalý pracovný pomer a práca na dohodu – rozdiely

Trvalý pracovný pomer a práca na dohodu predstavujú dve rozdielne formy zamestnania, ktoré sa od seba odlišujú nielen dĺžkou trvania pracovného vzťahu, ale aj legislatívnymi náležitosťami a podmienkami zamestnávania. Podľa platného Zákonníka práce môže byť závislá práca vykonávaná v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnopávnom vzťahu, ktorý je založený na dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Od 1. januára 2023 bola navyše zavedená nová forma dohody – dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorá vyčnieva svojou špecifickým zameraním na sezónne práce.

Trvalý pracovný pomer – stabilita a výhody

Trvalý pracovný pomer je najbežnejším typom pracovnopávneho vzťahu. Zamestnanec a zamestnávateľ uzatvárajú pracovnú zmluvu, ktorá definuje podmienky práce, pracovný čas a odmeňovanie. Tento typ vzťahu ponúka:

• Právo na dovolenku – Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na minimálne štyri týždne dovolenky ročne.
• Zabezpečenie stravovania – Zamestnávatelia musia poskytovať príspevok na stravovanie.
• Odmena za prácu nadčas – Práca nadčas je odmeňovaná podľa určených pravidiel.
• Ochranu pred jednostranným ukončením – Trvalý pracovný pomer môže byť ukončený iba výpovečou alebo dohodou v súlade s legislatívnymi ustanoveniami.

Práca na dohodu – flexibilita pre špecifické potreby

Práca na dohodu je určená pre príležitostné, sezónne alebo krátkodobé aktivity, kde trvalý pracovný pomer nie je efektívny. Existujú tri hlavé typy dohôd:

1. Dohoda o vykonaní práce – určená na jednorazové úkony s jasne definovaným výsledkom.
2. Dohoda o pracovnej činnosti – vhodná pre pravidelné, ale menej intenzívne činnosti.
3. Dohoda o brigádnickej práci študentov – určená pre študentov do 26 rokov.

Od 1. januára 2023 bola zavedená aj dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorá poskytuje flexibilné riešenie pre zamestnávateľov v sezónnych odvetviach, ako je napríklad poľnohospodárstvo.

Kľúčové rozdiely medzi trvalým pracovným pomerom a prácou na dohodu

Kritérium	Trvalý pracovný pomer	Práca na dohodu
Evidencia pracovného času	Áno	Áno
Nárok na dovolenku	Áno	Nie
Príspevok na stravovanie	Áno	Nie (iba pri niektorých dohodách)
Odmeňovanie za prácu nadčas	Áno	Nie
Transparentnosť podmienok práce	Zabezpečená	Transparentnosť podmienok podľa Zákonníka práce od 1. novembra 2022
Ukončenie pracovného vzťahu	Výpoveď alebo dohoda	Jednoduchšie podmienky

Legislatívne novinky

Posledné legislatívne zmeny zahŕňajú zavedenie minimálnej predvídateľnosti práce od 1. novembra 2022, ktorá zabezpečuje, aby boli pracovné podmienky pri práci na dohodu jasné a pre zamestnanca predvídateľné. Tieto pravidlá vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152.

Trvalý pracovný pomer a práca na dohodu ponúkajú zamestnancom aj zamestnávateľom rôzne výhody v závislosti od ich potrieb.

Práca na polovičný úväzok – podmienky a výhody

Práca na polovičný úväzok je ideálnou voľbou pre tých, ktorí nemajú možnosť pracovať na plný pracovný úväzok, či už kvôli zdravotným obmedzeniam, štúdiu alebo rodinným povinnostiam. Ako však tento typ zamestnania funguje a aké sú podmienky?

---

Čo znamená práca na polovičný úväzok?

Práca na polovičný úväzok znamená, že so zamestnávateľom uzatvorí zamestnanec pracovnú zmluvu na skrátený pracovný čas. Namiesto bežných 40 hodín týždenne budete pracovať menej – najčastejšie 20 až 30 hodín týždenne. Dĺžka pracovného času závisí od dohody so zamestnávateľom.

---

Podmienky práce na polovičný úväzok

Práca na polovičný úväzok podlieha rovnakým pravidlám ako práca na plný úväzok.

• Zamestnávateľ je povinný za zamestnanca odvádzať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
• Zároveň má zamestnanec rovnaké práva na dovolenku, nemocenské či materské dávky.
• Pri skrátenom úväzku sa však zohľadňuje pracovný čas – počet dní dovolenky a výška mzdy sú úmerné odpracovaným hodinám.

Výhody práce na polovičný úväzok

1. Flexibilita času: Práca na polovičný úväzok vám umožňuje venovať sa iným povinnostiam či aktivitám. Je ideálnou voľbou pre mamičky na materskej, študentov alebo seniorov.
2. Zamestnanecké výhody: Aj pri skrátenom pracovnom čase máte nárok na zamestnanecké benefity, ako sú napríklad stravné lístky, príspevky na dopravu alebo rekreačné poukazy.
3. Možnosť kombinovať viaceré zamestnania: Skrátený úväzok vám dáva možnosť pracovať pre viacerých zamestnávateľov naraz, čo môže zvýšiť váš celkový príjem.

Nevýhody práce na polovičný úväzok

1. Nižší príjem: Pri skrátenom úväzku je mzda úmerná počtu odpracovaných hodín. To môže byť problém najmä pre samoživiteľov alebo ľudí s vyššími finančnými záväzkami.
2. Nižšie dôchodkové odvody: Nižší príjem môže ovplyvniť výšku dôchodku, preto je dobré túto skutočnosť zvážiť pri plánovaní financií na starobu.
3. Znevýhodnenie pri pôžičkách: Banky môžu príjem zo skráteného úväzku považovať za nedostatočný pri žiadosti o úver alebo hypotéku.

Dôležité aspekty skráteného úväzku

• Rozvrhnutie pracovného času: Zamestnávateľ môže pracovný čas rozvrhnúť na celý týždeň alebo na konkrétne dni.
• Dovolenka: Dĺžka dovolenky je úmerná počtu pracovných dní. Ak pracujete 3 dni v týždni, váš týždeň dovolenky bude mať 3 dni.
• Odvody: Aj pri nižšom príjme sa odvody počítajú podľa rovnakých percentuálnych sadzieb ako pri plnom úväzku.

Práca popri zamestnaní – povinnosti zamestnávateľa

Práca popri zamestnaní je v súčasnej dobe často využívaným riešením, ako si privyrobiť alebo rozšíriť svoje profesionálne zručnosti. Podmienky pre tento typ práce však vyžadujú dodržiavanie zákonov a pravidiel, ktoré stanovuje Zákonník práce.

Ak pracovná zmluva, napríklad zmluva na dobu určitú, neobsahuje údaje o právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný zamestnanca o tom písomne informovať. Tento dokument musí byť poskytnutý najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru. Zmeny v týchto údajoch podliehajú rovnakej povinnosti.

Písomné informácie by mali obsahovať:

• Meno zamestnanca a názov, sídlo alebo adresu zamestnávateľa.
• Druh a miesto výkonu práce.
• Nárok na dĺžku dovolenky alebo spôsob určenia nároku na dovolenku.
• Výpovedné doby.
• Mzdu, spôsob odmeňovania, splatnosť mzdy, termín výplaty, miesto a spôsob vyplácania mzdy.
• Stravné a týždenný pracovný čas.

Práca v zahraničí Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na prácu do zahraničia, je povinný ho vopred informovať o:

• Dobe trvania vyslania.
• Mene, v ktorej bude vyplácaná mzda.

Tieto informácie sú nevyhnutné, aby zamestnanec mohol lepšie pochopiť svoje podmienky práce popri zamestnaní.

Pravidlá pre informovanie zamestnancov Informácie o dovolenke, výpovedných dobách a práci v zahraničí je možné nahradiť odkazom na:

• Pracovnoprávny predpis.
• Kolektívnu zmluvu.
• Vnútorný predpis zamestnávateľa.

Dôležité je, že písomná povinnosť informovať zamestnancov sa nevzťahuje na pracovné pomery kratšie ako jeden mesiac. Tým nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o skutočnostiach uvedených v § 18 Zákonníka práce.