Choroba z povolania a pracovný úraz

Choroba z povolania môže vzniknúť, ak je zamestnanec dlhodobo vystavený chemickým, fyzikálnym, biologickým alebo iným škodlivým vplyvom. Ohrození sú najmä pracovníci v laboratóriách či v niektorých továrňach, kde sa spracúvajú chemikálie, ale napríklad aj na pracoviskách s vysokou intenzitou hluku.

Každý zamestnávateľ má mať bezpečnostné predpisy, robiť školenia a zabezpečiť také prostredie a pomôcky, aby k chorobe z povolania či pracovnému úrazu neprišlo. Povinnosťou pracovníkov je samozrejme predpisy dodržiavať.

Čo však robiť, ak sa aj tak stane pracovný úraz či sa zamestnancovi v dôsledku výkonu povolania zhorší zdravotný stav?

Čo je choroba z povolania

Pojem choroba z povolania sa používa na označenie choroby alebo úrazu spôsobeného prácou alebo prostredím, v ktorom pracovník pracuje.

Choroby z povolania môžu zahŕňať od rôznych fyzických stavov, ako je napríklad syndróm karpálneho tunela, cez psychické problémy ako napríklad syndróm vyhorenia, až po chronické ochorenia. Mnohokrát je príčinou psychických, ale aj fyzických problémov zamestnanca bossing alebo mobbing na pracovisku.

Hoci niektoré povolania môžu byť náchylnejšie na určité choroby, každá práca môže človeka vystaviť riziku choroby z povolania.

Zamestnávatelia sú zodpovední za ochranu svojich pracovníkov pred akýmkoľvek potenciálnym poškodením, ktoré môže byť spôsobené ich prácou. Musia zabezpečiť, aby pracovisko bolo bezpečné a pracovníci riadne vyškolení a informovaní o možných rizikách.

Zamestnávatelia by mali svojim zamestnancom poskytnúť aj potrebné ochranné prostriedky a oblečenie, aby znížili riziko vzniku chorôb z povolania.

Ochrana pred chorobou z povolania

Je dôležité, aby si pracovníci boli vedomí možných rizík spojených s ich prácou. Samotní zamestnanci by mali prijať opatrenia, dodržiavať bezpečnostné protokoly a nosiť vhodné ochranné oblečenie a pomôcky.

Okrem toho by si pracovníci mali nájsť čas na to, aby sa dozvedeli o všetkých potenciálnych rizikách a preventívnych opatreniach, aby znížili riziko vzniku choroby z povolania.

Ak má pracovník podozrenie, že jeho zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku vykonávania jeho povolania, mal by čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Včasná diagnostika a liečba môžu pomôcť znížiť závažnosť ochorenia, ako aj pomôcť predísť ďalším komplikáciám.

Zamestnávatelia si musia byť vedomí aj svojich právnych povinností pokiaľ ide o choroby z povolania. V závislosti od príčiny a závažnosti choroby alebo úrazu môžu byť zamestnávatelia zodpovední za výdavky na liečbu, ušlú mzdu a iné škody.

Kedy ide o chorobu z povolania?

Aby sa dalo hovoriť o chorobe z povolania, musí byť splnených niekoľko podmienok:

• ochorenie musí byť na zozname chorôb z povolania, ktorý vydáva vláda
• musí existovať preukázateľná súvislosť medzi chorobou a výkonom povolania alebo pracovným prostredím, v ktorom zamestnanec pracuje
• chorobu z povolania musí uznať špecialista v obore pracovného lekárstva; následne je vydaný lekársky posudok o uznaní choroby z povolania

Zamestnanci by si mali byť vedomí týchto podmienok, aby sa v niektorých prípadoch vyhli nedorozumeniam.

Čo sa považuje za chorobu z povolania

Choroby z povolania sú také choroby, ktoré sú spôsobené vystavením nebezpečným látkam na pracovisku. Týmito látkami môžu byť častice prenášané vzduchom, chemikálie alebo teplo.

Choroby môžu postihovať pracovníkov rôznych povolaní vrátane stavebníctva, výroby a poľnohospodárstva.

V mnohých prípadoch sú choroby z povolania dôsledkom nedostatočných bezpečnostných predpisov a zlých pracovných podmienok.

Čo teda možno považovať za chorobu z povolania? Ide o rôzne ochorenia dýchacích ciest, ktoré spôsobí vdychovanie nebezpečných látok bez vhodnej ochrany.

Rovnako sem patria zdravotné problémy spôsobené vystavením chemickým látkam na pracovisku. Aj nadmerný hluk pri výkone povolania môže spôsobiť zdravotné ťažkosti, ktoré možno považovať za chorobu z povolania.

Za choroby z povolania teda možno považovať:

• pracovníci môžu byť vystavení nebezpečným materiálom bez vhodného ochranného výstroja alebo pri nedostatočnom vetraní; to môže viesť k rôznym zdravotným problémom vrátane ochorení dýchacích ciest, kožných ochorení, a dokonca rakoviny – napríklad melanómu
• azbestóza – je spôsobená dlhodobým vystavením azbestovým vláknam; azbest môže pri vdýchnutí spôsobiť vážne poškodenie dýchacích ciest
• silikóza – ochorenie dýchacích ciest, ktoré vzniká vdychovaním drobných častíc oxidu kremičitého
• pneumokonióza – vzniká vdychovaním minerálneho prachu do pľúc
• vystavenie chemickým látkam – patrí sem otrava olovom alebo ortuťou, podráždenie pokožky rozpúšťadlami a rakovina z vystavenia niektorým organickým zlúčeninám
• nadmerný hluk na pracovisku môže tiež spôsobiť choroby z povolania; dlhodobé vystavenie hlasným zvukom môže viesť k strate sluchu, hučaniu v ušiach a iným problémom súvisiacim so sluchom
• choroby súvisiace s teplom – úpal a vyčerpanie z tepla môžu byť tiež spôsobené prácou v horúcom prostredí; tieto ochorenia môžu byť obzvlášť závažné pre pracovníkov v odvetviach, ako je stavebníctvo alebo baníctvo

Choroby z povolania môžu mať významný vplyv na zdravie a kvalitu života pracovníka. Zamestnávatelia by preto mali zabezpečiť, aby boli zamestnanci pri výkone povolania riadne chránení pred nebezpečnými látkam a dodržiavali bezpečnostné predpisy. Správnymi opatreniami možno minimalizovať riziko vzniku chorôb z povolania.

Príklady chorôb z povolania

Niektoré povolania sú fyzicky natoľko náročné, že môžu pracovníkovi spôsobiť až chorobu. Ak zamestnanec trpí ochorením, ktoré je následkom vplyvov pracovného prostredia, hovorí sa tomu choroba z povolania.

Príklady chorôb z povolania:

• ochorenia kostí a kĺbov pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, napr. pri práci na stavbe
• ochorenia dýchacích ciest a pľúc spôsobené prachom azbestu alebo vdychovaním kobaltu, cínu, barya, grafiu, berýlia, animónu alebo oxidu titaničitého, napr. pri práci v továrni
• rakovina pľúc z rádioaktívnych látok
• chronické ochorenie pľúc pri podzemnej ťažbe čierneho uhlia, typické u baníkov
• vady sluchu spôsobená nadmerným hlukom, napr. pri obsluhe strojov
• ochorenie zraku, napr. sivý zákal (pri vystavení nadmernému pôsobeniu krátkovlnných tepelných lúčov)
• ochorenia kože spôsobené fyzikálnymi, chemickými alebo biologickými faktormi, napr. práca vo farbiarni (kožné problémy môžu byť podobné herpetickému ochoreniu známemu ako 6. choroba)
• infekčné či parazitárne choroby (napr. svrab) – pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmito chorobami alebo s infekčným materiálom v rámci plnenia pracovných povinností
• tropické prenosné choroby

Čo robiť v prípade, ak má zamestnanec podozrenie, že jeho zdravotné ťažkosti sú spojené s výkonom povolania či pracovným prostredím:

• najprv treba navštíviť praktického lekára, ktorý potvrdí či vyvrátí podozrenie o chorobe z povolania a môže poslať zamestnanca na špecializované pracovisko
• posúdiť a uznať chorobu z povolania môžu iba na špecializovanom pracovisku pre odbor pracovného lekárstva
• na základe posúdenia vydá špecialista v odbore pracovné lekárstvo posudok, ktorým chorobu z povolania buď uznáva alebo neuznáva
• v prípade nespokojnosti s výsledkom posúdenia sa môže zamestnanec, ale aj zamestnávateľ v stanovenej dobe odvolať, teda podať návrh na preskúmanie rozhodnutia
• keď je choroba z povolania uznaná, možno žiadať zamestnávateľa o odškodnenie, napríklad úrazovú rentu

Zamestnanci by mali byť oboznámení s uvedeným postupom a v prípade podozrenia na chorobu z povolania ho dodržiavať.

Pracovný úraz

Pracovný úraz je úraz, ktorý sa stal zamestnancovi pri vykonávaní pracovnej činnosti a spôsobil mu fyzickú či psychickú ujmu. Tieto úrazy môžu mať vážne následky nielen pre zamestnanca, ktorému sa úraz stal, ale aj pre jeho rodinu a zamestnávateľa.

Pri prevencii pracovných úradov zamestnávatelia musia prijať opatrenia na zníženie rizík pre svojich zamestnancov. Zamestnávateľ musí mať zavedené bezpečnostné protokoly, poskytnúť náležité školenia a zabezpečiť, aby mali zamestnanci k dispozícii vhodné vybavenie a ochranné pomôcky.

Pracovný úraz môže mať pre zamestnanca, ktorý sa zranil, ale aj pre jeho rodinu závažné následky. Zranenia môžu byť od ľahkých až po ťažké, pričom niektoré môžu mať za následok aj smrť. Výsledkom pracovných úrazov môže byť aj psychická trauma, ktorá môže viesť aj k dlhodobým následkom.

Pracovný úraz je zamestnávateľ povinný nahlásiť Sociálnej poisťovni, ktorá potom môže na základe žiadosti z úrazového poistenia vyplatiť dávky, na ktoré poškodenému zamestnancovi vznikne nárok.

V prípade úmrtia v dôsledku pracovného úrazu vzniká nárok na dávky blízkym, ktorých zamestnanec v čase úmrtia živil (manžel/manželka, nezaopatrené deti).

Z úrazového poistenia môže byť vyplatené:

• jednorazové vyrovnanie
• jednorazove odškodnenie
• úrazový príplatok
• úrazová renta
• pozostalostná úrazová renta
• rehabilitačné a rekvalifikačné
• náhrada za bolesť
• náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
• náhrada nákladov na liečenie alebo pohreb

Zamestnávatelia sú zodpovední za prijatie potrebných opatrení na predchádzanie pracovným úrazom. Patrí sem zabezpečenie bezpečného pracovného prostredia, poskytnutie náležitého školenia a zabezpečenie toho, aby si pracovníci boli vedomí rizík. Zamestnávatelia by tiež mali mať zavedený systém rýchlej reakcie na všetky úrazy, ktoré sa vyskytnú.

Odškodnenie pri chorobe z povolania či pracovnom úraze

Predchádzať chorobe z povolania či pracovným úrazom možno dodržiavaním bezpečnostných predpisov na pracovisku, používaním ochranných pomôcok a tiež pravidelnými lekárskymi prehliadkami pre výkon povolania, ktoré má zabezpečiť zamestnávateľ. Bezpečnosť na pracovisku sa riadi Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Avšak ak aj pri dodržaní všetkých predpisov sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav v dôsledku výkonu svojho povolania alebo sa stane na pracovisku pracovný úraz, pracovník má nárok na odškodnenie.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je ošetrená v Zákonníku práce (§ 195-198).

Ak je zamestnancovi potvrdená choroba z povolania či pracovný úraz, má nárok na odškodnenie.

• strata na zárobku – zamestnávateľ musí dorovnať príjmy, o ktoré zamestnanec kvôli chorobe z povolania prišiel, či už pracovať nemôže vôbec, alebo musel začať vykonávať inú, nižšie ohodnotenú prácu, prípadne prácu na čiastočný úväzok; zamestnávateľ teda musí dorovnať priemerný predchádzajúci zárobok; pri získaní lepšie plateného zamestnania však nárok na odškodné zaniká; náhradu za stratu zárobku možno poberať maximálne do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do doby priznania starobného dôchodku
• náhrada liečebných nákladov – nárok na uhradenie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s liečením choroby z povolania
• bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia – výška odškodného sa vypočíta podľa stanovaných tabuliek a ide o jednorazovú náhradu škody

V prípade pracovného úrazu môže zamestnanec, ktorému bol spôsobený pracovný úraz na pracovisku žiadať o odškodné. To môže zahŕňať výdavky na liečbu, ušlú mzdu a emocionálne utrpenie. Zranený zamestnanec môže dostať aj náhradu akýchkoľvek nákladov spojených s úrazom, napríklad na rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu.

Okrem poskytnutia odškodnenia by mal zamestnávateľ transparentne informovať o úraze a jeho príčine. To pomôže zabezpečiť, aby sa podobné incidenty v budúcnosti neopakovali.