Vývoj nezamestnanosti na Slovensku

Strata zamestnania je nepríjemná udalosť, ktorá so sebou prináša finančnú neistotu, obavy z budúcnosti a nižší životný štýl. Nezamestnanosť má dopady ako na jedinca, tak aj na spoločnosť ako celok. Je teda prirodzené, že okrem sociálno-spoločenského rozmeru nadobúda často aj rozmer politický.

Slovensko si od svojho vzniku prešlo a stále prechádza mnohými zmenami. Či už ide o vstup do Európskej únie, prechod na euro, ekonomickú krízu z roku 2008 alebo dokonca pád vlády. Všetky tieto udalosti, no aj ďalšie ukazovatele mieru nezamestnanosti výrazne ovplyvňujú.

Ako sa nezamestnanosť na Slovensku vyvíjala v priebehu rokov, kde sa nachádza dnes a aká je jej prognóza do budúcna? Tieto otázky článok v nasledujúcich riadkoch postupne zodpovie.

Miera nezamestnanosti – štatistický úrad

Štatistiku nezamestnanosti možno chápať ako celkový počet osôb, ktoré sú nezamestnané. Avšak pre jednoduchšie porovnávanie medzi krajina s prihladnutím na ukazovatele ako pohlavie, vek alebo vzdelanie sa údaje za nezamestnanosť prezentujú ako miera.

Mieru nezamestnanosti možno označiť ako podiel počtu nezamestnaných vyjadrený vo vzťahu k pracovnej sile, resp. ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (súčet pracujúcich a nezamestnaných osôb). Táto definícia je globálnym štandardom využívaným na porovnávanie výsledkov v rámci regiónov, krajín a kontinentov. 

Štatistické úrady však často zbierajú pre vlastné potreby aj ďalšie typy štatistík o nezamestnanosti. Najbežnejšie z nich sa týkajú evidovaných nezamestnaných osôb. Nezamestnanosť možno rozdeliť na dva základné druhy a tými sú:

• dobrovoľná nezamestnanosť
• nedobrovoľná nezamestnanosť

Spomenúť možno ešte termín dlhodobá nezamestnanosť, čo je vyjadrenie nezamestnanosti vo vzťahu k jej trvaniu. Za dlhodobo nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá nemá prácu a aktívne si ju hľadajú najmenej jeden rok. Práve dlhodobá nezamestnanosť má na jedinca najväčší dopad, nakoľko oslabuje pracovnú etiku a zároveň demotivuje človeka hľadať ďalej svoje miesto na trhu práce.

Vývoj nezamestnanosti na slovensku

Miera nezamestnanosti priamo súvisí s pracovnou ponukou, pričom túto ponuku ovplyvňuje množstvo faktorov. Vzhľadom na históriu Slovenska, resp. územia dnešnej Slovenskej republiky prešiel pracovný trh rôznymi tranformáciami.

Ako najvýznamneši míľniky možno označiť:

• prechod vtedajšieho Československa na demokraciu v roku 1989, s ktorým sa spája privatizácia
• vznik samotnej Slovenskej republiky v roku 1993
• vstup do Európskej únie v roku 2004, s čím je spájaná najmä zvýšená miera zahraničných investorov

Všetky tieto udalosti formovali pracovný trh a s ním spojený vývoj nezamestnanosti na Slovensku až do dnešnej podoby.

Ako je uvedené vyššie, jedným z dôležitých míľnikov, nie len v oblasti nezamestnanosti, bol vstup Slovenska do EÚ. Ešte na konci predvstupového roku 2003 bola miera nezamestnanosti v SR na úrovni 18,4 %. Inak povedané, takmer každý piaty ekonomicky aktívny človek bol bez práce.

Avšak počas nasledujúcich takmer piatich rokov sa vďaka ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií nezamestnanosť podarilo postupne skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % (október 2008). Miera nezamestnanosti teda počas týchto piatich rokov poklesla takmer o 10 %.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj lepší dosah na pracovnú ponuku v iných členských štátoch EÚ, čo využilo množstvo ľudí a zvolilo prácu v zahraničí.

Viac o histórií, resp. vývoji nezamestnanosti na Slovensku ukazuje nasledujúca tabuľka zachytávajúca jej mieru v percentách za posledných 11 rokov.

Rok	Mierna nezamestnanosti k januáru	Miera nezamestnanosti k decembru
2012	13,69 %	15,76 %
2013	15,82 %	14,74 %
2014	14,62 %	13,84 %
2015	14,08 %	12,40 %
2016	12,18 %	10,16 %
2017	10,05 %	7,18 %
2018	7,12 %	6,19 %
2019	6,42 %	6,01 %
2020	6,13 %	8,30 %
2021	8,50 %	7,40 %
2022	7,58 %	6,56 %

Tabuľka jasne ukazuje, že nezamestnanosť na Slovensku má za posledné roky klesajúcu tendenciu a tento trend pokračuje. Pri porovnaní údajov z rokov 2012 a 2022 možno vidieť, že na základe januárového údaju miera nezamestnanosti klesla o 6,11 %.

Všimnúť si možno aj mierne stúpnutie od decembra 2020 do januára 2022, čo bolo pochopiteľne zapríčinené pandémiou. Koncom roka 2022 však percentá nezamestnanosti začali opäť klesať.

K tejto situácii sa vyjadril aj vtedajší minister práce, sociálnych vecí. „Za 12 mesiacov roku 2022 sme v rámci aktívnych opatrení na trhu práce vyčlenili takmer 178 miliónov eur, aby sme rôznymi spôsobmi pomohli 35 tisíckam uchádzačov o zamestnanie v rámci čoho sme podporili približne 25-tisíc pracovných miest,“ uviedol.

Avšak problematické roky 2020 až 2022 sú už minulosťou. Ako je to teda s nezamestnanosťou na Slovensku v súčastnosti?

Nezamestnanosť na Slovensku

Ako tomu bolo počas posledných rokov, tak aj v roku 2023 miera nezamestnanosti na Slovensku postupne klesá. Podľa slov ministra práce bolo v marci 2023 voľných viac ako 79 000 pracovných miest a za výzvu označil tieto miesta vyplniť. Ponuka pracovných príležitostí však nie je rozdelená rovnomerne pre každý kraj, a tak aj miera nezamestnanosti predstavuje v každej časti Slovenska inú výzvu.

Kraj	Miera evidovanej nezamestnanosti
Banskobystrický kraj	8,28 %
Bratislavský kraj	3,25 %
Košický kraj	8,74 %
Nitriansky kraj	3,86 %
Prešovský kraj	9,94 %
Trenčiansky kraj	3,69 %
Trnavský kraj	3,69 %
Žilinský kraj	4,72 %
Slovensko – priemer	5,90 %

Priemerná nezamestnanosť na Slovensku v roku 2023 je 5,90 %, čo potvrdzuje jej klesajúcu tendenciu. Ako je zrejmé z tabuľky, najmenšia miera nezamestnanosti je v Bratislavskom, Trenčianskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Opačná situácia je v Banskobystrickom krajiny a na východe krajiny, kde sú percentá nezamestnanosti najvyššie. Konkrétne Prešovský kraj bojuje s najväčšou mierou nezamestnanosti v krajine (9,94 %).

Miera nezamestnanosti v EÚ

Podobne ako na Slovensku, tak aj na celom území Európskej únie miera nezamestnanosti postupne klesá. Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými štátmi EÚ?

Na základe údajov z roku 2023 možno povedať, že najmenšiu mieru nezamestnanosti z krajín EÚ má Česká Republika (2,4 %) a Poľsko (2,6 %), naopak najhoršie sú na tom južné štáty ako Španielsko (12,4 %), Grécko (12,2 %) a Cyprus (8,6 %). Slovensko možno v zozname zaradiť niekam uprostred. Priemerná nezamestnanosť v Európskej únii je 6 %, čo je o niečo viac ako nezamestnanosť na Slovensku.

Podpora v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti slúži ako príjem evidovaným nezamestnaným, ktorí prišli o prácu a odvádzali poistenie v nezamestnanosti. Na jej poberanie je potrebné splniť dve základné podmienky:

• evidencia na úrade práce
• odpracovať 730 dní za posledné 4 roky

Výšku podpory v nezamestnanosti je možné vypočítať si na základe hrubej mzdy. Predstavuje 50 % z hrubej mzdy. Ide o priemer výplat za posledné 2 roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že priemer hrubej mzdy predstavoval 800 €, výška dávky v nezamestnanosti v roku 2023 bude 400 € v čistom. Podporu je možné poberať 6 mesiacov.

Čo sa týka dôvodu ukončenia pracovného pomeru, ten sa na Slovensku v porovnaní s inými štátmi Európy neskúma. Nezáleží teda či dal zamestnancovi výpoveď zamestnávateľ, pracovný pomer sa skončil dohodou alebo dal zamestnanec výpoveď bez udania dôvodu. 

Požiadať o dávku v nezamestnanosti je možné:

1. na úrade práce v mieste svojho trvalého pobytu pomocou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti
2. v pobočke solácnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu s tlačivom žiadosti o dávku v nezamestnanosti

O dávku v nezamestnanosti nemožno žiadať na oboch úradoch súčasne. Ak si človek podá žiadosť o dávku v nezamestnanosti na oboch úradoch duplicitne, na neskôr podanú žiadosť sa nebude prihliadať. V prípade, že človek potrebuje kvôli nečakanej životnej situácii peniaze ihneď, niektoré nebankové spoločnosti poskytujú aj pôžičky pre nezamestnaných.

Zhrnutie

Nezamestnanosť je jedným z naliehavých hospodárskych problémov, ktorým dnes svet čelí. Ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny a dokonca celé komunity. Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti môžu byť zničujúce. To, aká veľká je nezamestnanosti napokon odráža aj sociálnu a ekonomickú stabilitu krajiny.

Miera nezamestnanosti na Slovensku za posledné roky s miernymi odchýlkami postupne klesá. Vďačiť je za to možné najmä otvorenej ekonomike, vďaka ktorej je prísun zahraničných investícií dostatočne veľký na to, aby zabezpečoval stále viac a viac pracovných miest.