Vzor žiadosti o zaplatenie odstupného a odchodného

Stane sa, že človek dostane výpoveď, alebo od svojho zamestnávateľa odíde sám. V takom prípade zamestnancovi vzniká právo na odstupné, o ktoré si môže veľmi jednoducho požiadať. Ako taká žiadosť vyzerá a ako na výpočet odstupného?

S prácou je to kolísavé, jedno náročné obdobie sa strieda s druhým. Aby si človek dokázal na istý čas zaistiť finančné prostriedky, mal by u svojho zamestnávateľa požiadať o odstupné. Toto právo vychádza zo Zákonníka práce 311/2001 Z.z. Kedy mám nárok na odstupné a ako postupovať v prípade výpovede?

Dôvody výpovede z práce

Samozrejme, výpoveď v práci musí byť pádne odôvodnená a tento dôvod by sa mal dať jednoducho a rýchlo overiť. Túto záležitosť podopiera aj Zákonník práce, na ktorý sa môže obrátiť každý, kto si nie je istý postupom zamestnávateľa. Každá výpoveď musí byť doručená písomne, inak stráca svoju platnosť.

Toto sú dôvody, kvôli ktorým môže zamestnávateľ svojho zamestnanca prepustiť a zároveň vzniká nárok na odstupné:

• zamestnávateľ svoju činnosť ukončí alebo premiestni
• zamestnanec sa stal nadbytočným (napríklad zmenou technického vybavenia alebo s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
• kvôli svoju zdravotnému stavu stratil zamestnanec spôsobilosť vykonávať danú prácu (na základe lekárskeho posúdenia)
• zamestnanec nespĺňa predpoklady na vykonávanie práce alebo ak nespĺňa požiadavky na výkon práce (bez zavinenia zamestnávateľa)
• zamestnanec dovŕšil 65 rokov (právo na odchodné)

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer iba vtedy, ak už nemá možnosť zamestnať ho na mieste, kde činnosť premiestnil, alebo ak mu nevie poskytnúť inú pozíciu.

Ak ide o výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, musí mať dvojmesačnú lehotu od vtedy, čo sa o tom zamestnanec dozvedel. To znamená, že pred tým, než sa zamestnanec dopustil chyby, musí byť na ňu vopred upozornený. Zároveň má právo vyjadriť sa k tomu.

Dôjsť môže aj k okamžitej výpovedi, ak k došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a morálky. Tu patrí napríklad aj požívanie alkoholu či nástup na výkon práce už v podnapitom stave.

Nárok na odstupné

Či už ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, vzniká mu nárok na odstupné. To je spravidla a zároveň podľa zákona vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Nárok na odstupné nevzniká, keď:

• zamestnanec po výpovedi nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím času na poskytnutie odstupného (v inom prípade musí celú čiastku alebo časť z nej vrátiť)
• pri organizačných zmenách, keď dochádza k presunu práv a povinností na iného zamestnávateľa

Človek by mal svoje odstupné získať v čase vyplácania mzdy tak, ako to fungovalo doposiaľ. Po vzájomnej dohode sa však môže táto čiastka vyplatiť aj inak. Napríklad aj skôr, ak zamestnancovi výpoveďou vznikne finančný problém.

Žiadosť o odstupné – vzor

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako strata času. Je to však veľmi jednoduché. Každý by mal tento nárok na odstupné využiť, ak mu zamestnávateľ neposkytol odstupné automaticky pri výpovedi. Tu je vzor, ako to môže vyzerať:

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak sa so zamestnancom nedohodne na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.

TIP: Podobne by mal vyzerať aj vzor žiadosti o zmenu pracovného času.

Výpočet odstupného

Už vyššie je uvedené, že ak zamestnanec, u ktorého dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) ZP alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Výpočet odstupného vyzerá takto:

• výška priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky
• dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov
• trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov
• štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov
• päťnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov

V kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise možno odstupné ďalej zvýšiť o ďalšie násobky priemerného zárobku, prípadne určiť ďalšie podmienky, za ktorých zamestnancovi prislúcha zvýšené odstupné. To sa vzťahuje aj na zamestnávateľov, ktorí neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

Odchodné

Ak človek dovŕšil 65 rokov alebo získal starobný (aj invalidný) dôchodok, vzniká mu nárok na vyplatenie odchodného po skončení pracovného pomeru.

Suma odchodného je zvyčajne vo výške priemerného zárobku za jeden mesiac. To však neznamená, že mu zamestnávateľ nemôže poskytnúť aj vyššiu sumu. Takéto výnimky sa zvyknú uvádzať v podmienkach pracovného pomeru. Ak teda zamestnávateľ uvádza vyššiu sumu odchodného, mal by to v závere dodržať.

Vyššie odchodné môže byť napríklad predmetom kolektívnej zmluvy, to sa však vzťahuje len na tzv. prvé skončenie pracovného pomeru. Ak mal jednotlivec viacero zamestnancov, požiadať môže len u jedného z nich.

Žiadosť o odchodné – vzor

Spísať žiadosť o odchodné nie je problém ani pre staršieho občana. Stačí sa riadiť jednoduchým vzorom žiadosti o odchodné, spracovať do tlačenej podoby a podpísať.

Dôvod výpovede sa môže líšiť. Dôchodca po dovŕšení dôchodkové veku zväčša odchádza z práce na vlastnú žiadosť. Ak chce získať odchodné, mal by sa dokladovať potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Podľa zákona ho zamestnávateľ nemá právo prepustiť z dôvodu poberania dôchodku.

Ak s ním však predsa len zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, dôvod sa nesmie líšiť od tých, ktoré sa uvádzajú pri riadnej výpovedi.

Prečo sa nevzdať nároku na odstupné či odchodné

Na čoraz konkurenčnejšom trhu práce môže odstupné poskytnúť prepúšťaným pracovníkom veľmi potrebnú finančnú pomoc. Pre pracovníkov, ktorí čelia neočakávanej strate zamestnania, môže byť odstupné rozdielom medzi finančnou stabilitou a finančnými ťažkosťami.

Odstupné je forma kompenzácie, ktorá sa poskytuje zamestnancom pri prepustení alebo ukončení pracovného pomeru. Jeho cieľom je pomôcť zamestnancom pri prechode na nové pracovné miesto a poskytnúť im počas tohto prechodu finančnú istotu.

Zvyčajne sa poskytuje vo forme jednorazovej platby, ale môže sa vyplácať aj v splátkach. Výška odstupného, ktoré zamestnanec dostane, zvyčajne závisí od dĺžky jeho pracovného pomeru a jeho platu.

Čím dlhšie bol zamestnaný a čím vyšší bol jeho plat, tým vyššie je odstupné. Obvykle sa pohybuje od jedného mesiaca platu.

Pokiaľ ide o odstupné, zamestnávatelia môžu zvážiť niekoľko možností. Niektorí zamestnávatelia radi štruktúrujú odstupné ako jednorazovú odmenu, iní ho radšej vyplácajú v splátkach. Niektorí zamestnávatelia poskytujú aj ďalšie výhody, napríklad zdravotné poistenie a pomoc pri hľadaní zamestnania.

Zamestnávatelia aj zamestnanci môžu pochopením zákona a preskúmaním svojich možností zabezpečiť, aby sa odstupné použilo čo najefektívnejšie.

Čo robiť, ak zamestnávateľ nechce vyplatiť odstupné

Ak zamestnávateľ odmietol vyplatiť odstupné, netreba sa báť. Stále je možné podniknúť kroky na ochranu svojich finančných záujmov a zabezpečiť, aby zamestnanec dostal odškodnenie, na ktoré má nárok.

V prvom rade si treba poriadne preštudovať zmluvu. Boli v nej uvedené nejaké práva alebo nároky na odstupné? Všetky zistené informácie treba porovnať s príslušným zákonom a následne vyvodiť dôsledky a ďalšie riešenia.

Na Slovensku sa dá postupovať takto:

• ak zamestnávateľ žiadosť o odchodné zamietol, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom
• ak zamestnávateľ stále odmieta, zamestnanec má právo mu odoslať predžalobnú výzvu, v ktorej uvedie vyvodenie následkov
• po ďalšom nesplnení môže zamestnanec podať trestné oznámenie a na súde podá návrh na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobu o zaplatenie odstupného

Takýto postup môže byť komplikovaný, preto by sa mal jednotlivec obrátiť na svojho právneho poradcu. Pred tým, než sa človek rozhodne ísť súdnou cestou, mal by si overiť všetky náležitosti výpovede aj predchádzajúcej pracovnej zmluvy.